Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Japonská ekonomika sa začala rozvíjať v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Dnes je Japonsko so svojimi výrobkami, spoľahlivosťou a technickým rozvojom konkurentom najvýznamnejším ekonomikám. Preto sa môžeme aj my učiť od Japonska a sledovať ich spôsob myslenia, ich manažment. V japonskom manažmente môžeme nájsť znaky japonskej kultúry, hodnôt, náboženstva, umenia. Odráža sa tu aj mentalita Japoncov, ich vnímanie vzťahov. Japonský manažment je zameraný na človeka ako dôležitý prvok každej organizácie.
Základné princípy filozofie japonského manažmentu
Človek je hlavným zdrojom rastu kvality a produktivity.
Každý človek, ktorý dokáže plniť svoje povinnosti, má predpoklady svoju prácu zlepšovať.
Človek má vnútorný sklon svoju prácu zdokonaľovať a manažéri majú vytvárať podmienky na využitie týchto možností a schopností.
Pracovník je vždy súčasťou kolektívu a preto manažéri by mali podporovať tendencie spolupracovať s ostatnými a vytvárať „podnikovú rodinu“. (Podľa konfecianizmu hlavnú úlohu má rodina, v ktorej majú byť hierarchické a zároveň harmonické vzťahy. Táto filozofia sa preniesla do japonských firiem, ktoré sa chápu ako rodiny).
Vedenie má vytvárať podmienky, aby pracovníci chápali záujmy podniku ako nadradené ich osobným záujmom.
Ako vidíme hlavným prvkom japonského manažmentu je teda človek. Japonský manažment však obsahuje aj znaky prevzaté zo západných krajín.
Dnešný japonský manažment sa vyznačuje tým, že sa uprednostňuje celoživotný pracovný pomer, zamestnanci dostávajú vyššie mzdy a odmeny podľa toho ako dlho pracujú vo firme, takisto podľa toho postupujú aj v kariérnom rebríčku. Pracovníci pracujú vo firme celý život a tým sa znižuje fluktuácia a dosahuje stabilná pracovná sila. Pre zamestnancov to zase znamená sociálnu istotu. Vo firmách funguje princíp, že odmeňovanie závisí od veku. Takže čím je pracovník starší, tým vyšší plat získava, to súvisí aj s postupom v práci.
Ďalší princíp, ktorý vo firmách funguje je tzv. ringi systém, čo znamená, že každý zamestnanec má právo a zároveň aj povinnosť predkladať zlepšovacie návrhy a tým sa uprednostňuje tímová práca. Dokonca majú Japonci na predkladanie týchto návrhov vo firmách formulár tzv. Ringisho. Tento formulár putuje od najnižšieho pracovníka, ktorý podá návrh cez všetky oddelenia až po vrcholový manažment. Všetci svojim podpisom potvrdzujú, či súhlasia s návrhom. To, že sa neustále predkladajú zlepšovacie návrhy vedie k tomu, že sa v konečnom dôsledku zvyšuje konkurencieschopnosť, zvyšuje kvalita, produktivita práce, efektívnosť.
Ďalším princípom, ktorý vidíme v japonských firmách je princíp neustáleho zlepšovania – Kaizen. Toto slovo je zložené zo slov KAI – zmena a ZEN – dobrý, lepší. Ide o zlepšovanie v osobnom, sociálnom ale aj pracovnom živote. Tento princíp takisto zahŕňa všetkých pracovníkov a týka sa všetkých pracovníkov. Teda najdôležitejšie pre firmu je neustále sa zlepšovať.
Ďalší princíp uplatňovaný v japonských firmách je princíp JIT – Just in Time. Ide vlastne o metódu riadenia výroby, kde sa pracuje bez zásob. Materiál a ďalšie komponenty pre výrobu sa zabezpečujú práve vtedy, keď sú potrebné a v takom množstve v akom sú potrebné. Zásoby sú minimálne a tým sa znižujú náklady.
V japonských firmách je postihovaný za chyby podriadeného nadriadený. Ten, kto urobí chybu nie je vyhodený z práce, ale ostatní sa mu snažia pomáhať, aby chyby nerobil. Prvky japonského manažmentu sa dnes pokúšajú americkí a európski manažéri presadzovať vo svojom riadení, ale veľké rozdiely v mentalite Japoncov a iných národov sú bariérou v ich presadzovaní.
Na druhej strane, tak ako preniká japonský manažment do amerického a európskeho manažmentu, tak prenikajú tieto dva princípy aj do japonského manažmentu. Mladí Japonci už nechcú celý život pracovať v jednej firme a snažia sa svoju kariéru budovať vo viacerých firmách. Zvyšuje sa počet ľudí pracujúcich len na čiastočný pracovný úväzok, čo teda znamená, že firmy im neposkytujú také výhody ako stálym zamestnancom, a nemôžu im garantovať ani doživotné zamestnanie. Niekedy Japonci trávili v práci 12 hodín denne a ešte aj po práci išli s kolegami na večeru, prípadne trávili spolu víkendy. Dnes sa snažia o čo najviac voľného času a ten sa snažia tráviť s rodinou. Firmy sa začínajú orientovať nie na postup v kariére na základe kvalifikácie a veku, ale na základe výkonnosti a schopností. Takže tradičné japonské princípy sa pomaly v budúcnosti začnú nahrádzať princípmi typickými pre západné krajiny, čo je niekedy na škodu.
