Môže za nezaplatenie daňovej licencie hroziť väzenie?
Daň by nemala by slúžiť na to, aby podnikateľov aktivovala k rušeniu spoločností.
Už na budúci rok začnú platiť podnikatelia daňové licencie. Z racionálneho pohľadu je však podľa právnika daňová licencia poplatkom, a nie daňou. Čo môže nasledovať po je prípadnom nezaplatení ukáže až prax, preto ak chcete postupovať „na istotu“, radšej spoločnosť nechajte zlikvidovať. Autorom komentára o možnom postupe štátu pri nezaplatení daňovej licencie je JUDr. Ján Marônek.
Štát mal radšej zjednodušiť proces zrušenia a výmazu spoločnosti
Čo je to vlastne daňová licencia? Z racionálneho pohľadu ide o istý poplatok, ktorý zaťažuje toho kto vlastní obchodný podiel, resp. akciu. Dôkazom uvedeného je to, že tento poplatok sa musí platiť aj keď sa nepodniká (napríklad strata a alebo obchodný podiel, akcia v neživej spoločnosti).
Legislatívny pohľad by mal logicky vychádzať z racionálneho pohľadu. Legislatívne je však daňová licencia „posadená“ do zákona o dani z príjmov. Ale prečo, keď sa musí platiť aj keď nie je príjem? Prečo je potom daňovým subjektom samotná spoločnosť? Každopádne racionálny a legislatívny pohľad „nesedia“, čo môže spôsobovať nemalé komplikácie.
Hoci ide z racionálneho pohľadu o poplatok zaťažujúci vlastníka, štát ju zadefinoval v zákone o dani z príjmov striktne legislatívne ako minimálnu daň, ktorá zaťažuje samotnú spoločnosť, vďaka čomu sa v prípade jej dožadovania môže opierať aj o trestné právo. Ak by bola zadefinovaná inak, resp. ako poplatok, tak by sme nemohli hovoriť o trestnom čine nezaplatenia dane. Je až smutné, že „niekde“ unikajú milióny, ale drobný podnikateľ môže byť stíhaný, ak neuhradí daňovú licenciu vo výške 480,- €, hoc nedosiahol z podnikania žiaden príjem, ba dokonca sa o podnikanie ani len nesnažil.
Daňová licencia zaťažuje nielen tých, ktorí podnikajú, prípadne sa snažia podnikať, hoc dosiahli stratu (prvá skupina), ale aj tých, ktorí už nepodnikajú a ani sa o podnikanie nesnažia(druhá skupina). Príkladom tejto druhej skupiny môžu byť neživé spoločnosti, ktoré len formálne „visia“ v obchodnom registri, pričom ich majitelia uprednostňujú radšej pohodlné nulové každoročné priznania k dani z príjmov pred náročným zrušením spoločnosti a jej následného výmazu z obchodného registra. Teda to, že „držia na sebe“ spoločnosť nie je z dôvodu, že by chceli podnikať, ale z dôvodu, že proces jej zrušenia a výmazu je veľmi komplikovaný. Táto skutočnosť môže byť veľmi dôležitou aj v trestnoprávnej rovine.
Možný prípad stíhania za nezaplatenia daňovej licencie v praxi:
Podnikateľ si v roku 2005 založil eseročku. V založenej spoločnosti bol sám (spoločník so 100% podielom, aj konateľ). Základné imanie, „ako bolo vtedy zvykom“, len zaúčtoval do pokladne, hoc ho tam reálne nevložil. Pre neho šlo len o účtovnú operáciu. Mal dohodnutý kontrakt s rakúskym odberateľom na dodávku stavebných dielcov.
Po založení spoločnosti však rakúsky odberateľ „odskočil“ od spolupráce a podnikateľovi ostala spoločnosť „na krku“. Snažil sa získať iné zákazky, žiaľ bez výsledku. Po čase zvažoval aj zrušenie spoločnosti, avšak keď zistil komplikovanosť a finančnú náročnosť zrušenia spoločnosti, tak sa uchýlil ku každoročnému podávaniu nulových daňových priznaní k dani z príjmov. Platiteľom DPH sa nikdy nestal.
Následne sa zamestnal, na spoločnosť zabudol, vždy len do konca marca vyplnil tlačivo a odovzdal ho na daňový úrad. Nedávno sa dozvedel, že štát zaviedol daňové licencie, pričom jedným z hlavných cieľov bol okrem výberu daní aj výmaz neživých spoločností z registrov. Jeho kamarát, ktorý je právnik, mu poradí, že nech nič neplatí, firma predsa nemá majetok, nemá z čoho zaplatiť splatnú daň. Tým sa nemôže dopustiť trestného činu nezaplatenia dane.
Vznikne mu síce dlh na dani, avšak jediným veriteľom bude len štát – daňový úrad a nik iný. A keďže nejde aspoň o dvoch rozdielnych veriteľov, tak nie sú splnené podmienky na iniciáciu konkurzného konania, čo ho ako štatutára zbavuje tejto povinnosti.
Podnikateľ to teda nechá tak ako doteraz, nezaplatí daňovú licenciu… po čase však príde trestné oznámenie zo strany správcu dane, nakoľko z priloženej súvahy, ktorá je súčasťou daňového priznania vyplýva, že v pokladni je v čase splatnosti dane 5 tis eur, ktoré boli zložené ako vklad spoločníka do spoločnosti a predstavujú zložené základné imanie. Ako bude príbeh pokračovať ďalej ukáže blízka budúcnosť a prax.
Dúfajme, že nedôjde trestným stíhaniam bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní skúmali či peniaze spoločnosť reálne má alebo nemá /nepreberajúc automaticky zostatky z výkazov, resp. nepreberajúc automaticky závery správcu dane, čo pri správnom postupe ani nemôžu/. Od dokázania tejto skutočnosti predsa závisí okrem iného aj zavinenie, teda ak podnikateľ mal za to, že peniaze v spoločnosti reálne nie sú, hoc účtovne vo výkazoch sú, tak sa nemohol dopustiť trestného činu, nakoľko chýba úmysel….
O tom, že z racionálneho pohľadu je daňová licencia poplatkom, a nie daňou, hoc zákon ju tak pomenúva a definuje, som písal vyššie. Možno vďaka tomuto „zneužitiu práva“ naozaj štát získa silnú a účinnú zbraň v podobe trestného práva.
Samozrejme, chápem štát, že chce donútiť takýchto podnikateľov k aktivite (aby rušili neživé spoločnosti), avšak nestotožňujem sa s tým, aby bolo k tomu využívané zavedenie novej dane, resp. poplatku pod hrozbou trestného práva, čo je podľa mňa absurdné.
Daň má slúžiť predsa na zaťaženie činnosti, príjmu, majetku, atď. Nemala by slúžiť na to, aby podnikateľov aktivovala k rušeniu spoločností. Trestný čin nezaplatenia dane má predsa slúžiť na ochranu toho aby sa riadne vyberali dane a nie ako hrozba pre tých, čo nebudú rušiť svoje neživé spoločnosti.
Rozumnejšie by bolo, aby sa za plnenia istých podmienok (spoločnosť nemá záväzky, žiaden zostatky, je neživou) uľahčil a zjednodušil proces zrušenia a výmazu spoločnosti, čím by štát zrejme efektívnejšie dosiahol svoj cieľ v podobe rušenia a výmazu neživých spoločností z registrov.
Autor: JUDr. Ján Marônek, spolumajiteľ M2 Business, zaoberajúcej sa akvizíciami, zakladaním, predajom, rušením, likvidáciou a správou obchodných spoločností