Poslanci chcú zmeny v povinnej pracovnej službe
Navrhnutá zmena by sa mala týkať len zamestnancov v 1. a 2. kategórii.
Zamestnávatelia by mohli za zdravotnú službu ušetriť
Poslanci Ľudovít Kaník, Pavol Frešo a Eugen Jurzyca navrhujú zmeny v pracovnej zdravotnej službe (PZS). Podľa predloženého návrhu zákona by zamestnávateľ mohol prevziať zodpovednosť za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby osobne.
Zamestnávateľ, či už je to fyzická osoba alebo štatutár právnickej firmy, by mohol odbornú spôsobilosť získať po odbornej príprave. Navrhnutá zmena by sa mala týkať len zamestnancov v 1. a 2. kategórii.
Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia. Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia.
Poslanci navrhujú aj zvýšiť počet zamestnancov, pri ktorom môže zamestnávateľ osobne vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika. Zákon chcú zmeniť tak, aby umožnil pri prvej kategórii najmenej rizikových prác vykonávať povinnosti PZS zamestnávateľovi pri počte do 50 zamestnancov a pri rizikovejších kategóriách prác do 15 zamestnancov.
Zákon je momentálne v prvom čítaní v parlamente. Jeho navrhovaná účinnosť je od 1. septembra 2015.
Aké sú smernice?
Povinnosť zabezpečovať zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcimi práce zaradené do prvej a druhej kategórie prác bola do slovenskej legislatívy znovuzavedená v lete minulého roka.
V čase od 1.1.2012 do 31.7.2014 však bola povinnosť poskytovania PZS upravená v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tak, že sa nevzťahovala na zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, pri ktorých neexistuje riziko ohrozenia zdravia, alebo existuje iba nízke riziko. Vláda však odôvodnila zmenu potrebou plniť požiadavky európskej o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci.
Táto smernica síce predpokladá, že zamestnávatelia budú poskytovať zamestnancom ochranné a preventívne služby pred ohrozením zdravia v práci, konkrétna právna úprava je však ponechaná na členské krajiny, upozorňujú poslanci.
Okrem toho smernica umožňuje členským štátom definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže vzhľadom na charakter činností a veľkosť podniku osobne prevziať zodpovednosť za príslušné opatrenia.
Ako je to inde?
Napríklad v susednej Českej republike sa povinnosť nevzťahuje na zamestnancov 1. kategórie, v Poľsku má zamestnávateľ možnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu osobne pri zamestnávaní menej ako 10 zamestnancov a pri splnení vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti až menej ako 20 zamestnancov.
Podobne v Portugalsku do 10 zamestnancov. V Rakúsku dokonca až do 50 zamestnancov. Celoplošná povinnosť pre všetkých zamestnávateľov nie je zavedená ani v Bulharsku, Španielsku, Írsku či Nórsku.
Zmeny avizovali aj ďalší poslanci
Upraviť povinnosti pri poskytovaní PZS chcela už tento rok aj poslankyňa Jana Kiššová. Podľa jej návrhu sa mal minimálny rozsah PZS vo vzťahu k zamestnancom vykonávajúcim nerizikové práce (1. a 2. kategória) zrušiť. Navrhovateľka však vzala svoj návrh po predložení späť.
Podobný návrh ako predložili poslanci Kaník, Frešo a Jurzyca začiatkom roka predložil aj poslanec Peter Osuský. Aj on však nakoniec svoj návrh zákona stiahol.
Tento článok vznikol v spolupráci s ČSOB, ktorá poskytuje podnikateľom dostupnejšie podnikateľské úvery. Ak máte záujem o výhodnejšie a jednoduchšie dostupné financovanie vášho podnikania, kliknite TU.