Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Deň daňovej slobody tento rok pripadol na 4. júna, vlani to bolo o dva dni skôr.
Z každého eura vytvoreného v našej krajine prerozdelí štát 42 centov
Slováci v tomto roku pracujú pre štát dlhšie ako vlani, deň daňovej slobody pripadol tentokrát na 4. júna. Minulý rok to bolo o dva dni skôr, druhého júna. Vyplýva to z analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov, ktorí vypočítavajú počet dní v roku, v ktorých ľudia obrazne povedané pracujú pre štátu na pokrytie jeho výdavkov.
Na tomto výsledku sa podľa nadácie podpísali najmä dva faktory, a to zmena metodiky výpočtu hrubého domáceho produktu (HDP) ako i to, že vláda nezabrzdila zvyšovanie výdavkov.
Odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku predstavuje 41,8 % hrubého domáceho produktu, vlani to bolo 41,38 %. „Z každého eura, ktoré Slováci vyrobia, takmer 42 centov pripadá na služby a produkty, ktoré poskytuje štát,“ povedal analytik nadácie Martin Reguli.
V prepočte na pracovné dni to znamená, že k štvrtému júnu odovzdali slovenskí občania celý svoj zárobok štátu a približne od 12:00 tohto dňa začínajú pracovať pre seba. Z tohto pohľadu sme na tom boli najlepšie v roku 2008, keď deň daňovej slobody pripadol na 22. mája.
Tohtoročný výsledok ovplyvnila zmena metodiky národných a regionálnych účtov používaná Európskou úniou a jej členmi. Reguli vysvetľuje, že sa začali započítavať aj iné faktory do výpočtu HDP a do konsolidovaných výdavkov verejnej správy.
„Slovenské HDP sa odhaduje, že vzrástlo vďaka tejto metodike o 1,9 percenta a konsolidované výdavky vzrástli okolo štyroch percent, hlavne kvôli tomu, že sa do nich začali započítavať aj také faktory ako Železnice SR, Národná diaľničná spoločnosť alebo Eximbanka,“ skonštatoval Reguli.
Tiež pripomína, že vláda konsolidovala len na strane príjmov. Poukazuje na to, že vzrástli výdavky Sociálnej poisťovne a prišli aj sociálne balíčky.
Nadácia prepočítala aj to, koľko zaplatí priemerný občan štátu na daniach a odvodoch z celkových nákladov práce, ktoré má na neho zamestnávateľ. Pri priemernej hrubej mzde 880 mesačne, sú náklady zamestnávateľa na zamestnanca 1 189 eur. Po dopočítaní odvodov suma klesne na 677 eur, ale tam sa dopad štátu nekončí, nastupujú ešte nepriame dane.
Po nich Slovákovi zostane zruba 574 eur, čo je menej ako polovica z toho, čo na neho míňa zamestnávateľ,“ uviedol Reguli. To znamená, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba 48 centov. Deň daňovej slobody počíta nadácia ako sumu konsolidovaných výdavkov verejnej správy voči hrubému domácemu produktu na Slovensku.
Aktualizácia:
„V skutočnosti priemernému zamestnancovi štát každý mesiac zoberie polovicu z toho, čo mu dá jeho zamestnávateľ. Najhoršie je, že za tieto peniaze ľudia nedostávajú od štátu primerané služby. Napriek výraznému nárastu daňovo-odvodového zaťaženia za posledné roky ľudia nepocítili adekvátne zlepšenie školstva, zdravotníctva či sociálnej starostlivosti,“ povedal podpredseda KDH Miloš Moravčíka Moravčík.
Preto je podľa neho potrebné urobiť poriadok vo verejných financiách. Ak by sa podľa neho napríklad neobjednávali predražené CT prístroje a nesplácali dlhy Váhostavu zo štátneho, ľuďom by zostalo viac. „Preto treba zastaviť predražené štátne nákupy, prehodnotiť existujúce zmluvy a poskytovať lepšiu kvalitu verejných služieb,“ konštatoval.
Posunutie dňa daňovej slobody o dva dni považuje strana Most-Híd za dôkaz toho, že súčasná vláda nedokáže prijímať systémové opatrenia v oblasti daňovej politiky. „Slovensko preto nevyhnutne potrebuje nastúpiť na obdobie vytvárania podmienok pre rast, aby sa tu oplatilo žiť, pracovať a tvoriť,“ uviedol predseda strany Béla Bugár.
Podľa Bugára predovšetkým druhá Ficova vláda takzvane konsoliduje, a to takmer výlučne tak, že zvyšuje dane, odvody a poplatky. „Pocítili to na svojich príjmoch napríklad dohodári a živnostníci. Súčasná sadzba dane z príjmov právnických osôb je najvyššia spomedzi všetkých nových členských štátov EÚ od Estónska až po Bulharsko. Pritom podnikatelia musia platiť aj daň zo straty, živnostníci a dohodári vyššie odvody,“ upozornil Bugár.
