Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Príbeh firmy Baťa by sme mohli nazvať príbehom úspechov, ale niekedy aj pádov v dôsledku spoločenského diania. Za pár rokov sa však firma Baťa stala firmou, ktorá zamestnáva približne 50.000 ľudí, pôsobí v 68 krajinách sveta, má 50 výrobných závodov, 9 kožiarní a približne 5000 predajní. Topánky od firmy Baťa sa považujú za kvalitné topánky, ktoré pozná mnoho ľudí z celého sveta. A tento príbeh sa začal v neďalekom Zlíne v Českej republike celkom obyčajne. Tvrdá práca, nové myšlienky, odvaha niekoľkých ľudí a čas zapísali tento úspešný príbeh do dejín ľudstva.
Počiatky tohto slávneho výrobcu topánok siahajú už do šestnásteho storočia do obuvníckej rodiny Baťovcov. Najznámejší predstaviteľ, ktorý sa zároveň postaral o najväčší rozvoj a založenie preslávenej firmy Baťa, bol Tomáš Baťa, ktorý sa narodil v roku 1874. Ten sa obuvníckemu remeslu začal venovať už od svojich šestnástich rokov.
Ako v mnohých prípadoch ani jeho začiatky neboli ľahké a úspechy začal dosahovať až po založení vlastnej firmy spolu s bratom a sestrou v roku 1894. Mladý Tomáš Baťa sa vyznačoval moderným prístupom a pevne stanovenými pravidlami pri výrobe a odbyte svojich produktov. Okrem iného zaviedol fixnú pracovnú dobu svojich zamestnancov, týždenné vyplácanie miezd a kládol vysoký dôraz na pracovnú disciplínu a produktivitu práce.Po počiatočných úspechoch spojených s týmto novým prístupom sa firma dostala do problémov. V dôsledku poklesu predaja sa firma dostala do dlhov a hrozili jej žaloby zo strany veriteľov. Baťovi sa podarilo oddialiť splátky svojich pôžičiek, ale na úplné zažehnanie tejto hrozby bol potrebný nový revolučný krok. Tým sa preukázala byť výroba nového druhu obuvi – ľahkých plátenných topánok. Aj napriek počiatočnému skepticizmu zo strany konkurencie a širokej verejnosti sa tieto topánky stali hitom.
Vďaka nízkym nákladom na ich výrobu boli tieto topánky v porovnaní s bežnými až o polovicu lacnejšie. Tieto topánky boli populárne nielen na domácom trhu, ale predovšetkým v susednom Rakúsku, odkiaľ sa značka Baťa začala šíriť aj do ďalších krajín Európy. Tomáš Baťa pri rozširovaní výrobnej činnosti čerpal inšpiráciu okrem iného aj u Henryho Forda v USA. Výsledkom bolo zavedenie automatizovanej výroby, zmena v rozmiestnení strojov s cieľom optimalizácie výroby a zmeny v manažmente firmy.
Po skončení 1. svetovej vojny nastala kríza, ktorá zasiahla aj firmu Baťa a odbyt jej produktov. Zatiaľ čo konkurencia vyčkávala kým kríza prehrmí, Tomáš Baťa prišiel s ďalšou geniálnou myšlienkou. Znížil ceny topánok až o polovicu. Napriek predpovediam, že tento krok môže viesť ku krachu, sa stal pravý opak a aj napriek kríze došlo k ďalšiemu rastu firmy a zviditeľneniu značky Baťa vo svete.
Tomáš Baťa si splnil svoj celoživotný sen a práca, ktorá bola zároveň jeho koníčkom, mu priniesla celosvetové uznanie. Jeho životná púť však skončila tragicky v roku 1932 pri havárii lietadla. Po jeho smrti v Baťovskej tradícii pokračovali jeho potomkovia a tak jeho filozofia a dobré meno pretrváva až do dnešného dňa.
V súčasnosti sa výrobné podniky firmy Baťa nachádzajú krajinách Česká republika, Slovensko, Belgicko, Brazília, Francúzsko, Čile, Chorvátsko, India, Taliansko, Kanada, Maďarsko, Holandsko, Pakistan, Poľsko, Švajčiarsko, USA a Veľká Británia.
Niektoré z Baťových princípov uplatňovaných v podnikaní boli:
Hovoril: „myslenie ľuďom, prácu strojom!“ Ale nie hocijakým strojom, ale dokonalým strojom, a nie hocijakým robotníkom, len dokonalým robotníkom.
Zamestnanec bol zamestnaný nastálo a dlhodobo, časť jeho zárobku sa investovala spätne do podniku a tak sa zamestnanec stával spolumajiteľom podniku. Zamestnanci dostávali podiely na zisku, ktoré sa ukladali na osobných kontách vo firemnej banke. Tieto boli výhodne úročené, určitú časť z týchto peňazí si nemohli vybrať z banky a tak sa peniaze sporili a v strednom veku mali dostatočné úspory, aby mohli odísť na dôchodok.
Baťa sa staral o svojich zamestnancov. Tvrdil, že je dôležitá kvalita života zamestnancov a to nielen pracovného ale aj osobného a o tú sa musí starať firma. Baťa budoval rodinné domy v okolí podniku, sociálnu infraštruktúru, nemocnice, múzeá, športoviská, cesty.
Zisky neboli cieľom, ale boli prostriedkom, ako by si mal každý zlepšovať svoj život. Podľa Baťu by mal každý byť v 40 tke schopný žiť zo svojho kapitálu a nemusieť ďalej pracovať.
Baťa sa snažil nielen vyrábať, ale aj predávať, preto budoval aj vlastné obchodné siete.
Jeho heslami boli heslá: „Náš zákazník, náš pán“ a týchto sa pridržiaval pri svojich obchodoch.
Vytvoril aj vlastné vzdelávacie inštitúcie, kde sa žiaci učili týmto princípom.
Stále pracoval bez dlhov a bez úverov, platil dane načas a správne.
Vo výrobe sa snažil o vysokú kvalitu, ktorá bola kontrolovaná na každom výrobnom stupni, o čo najmenej prerušení práce, údržbu strojov a modernizáciu.
Veľa investoval do výskumu a vývoja a jeho technickí pracovníci sa neustále usilovali, aby stroje fungovali čo najefektívnejšie a keď bolo treba, vedeli ich takto aj prenastaviť.
Všetky dielničky či závody pracovali úplne samostatne a boli zodpovedné za svoje výsledky. Mali vytvorené plány, podľa ktorých fungovali a snažili sa dosahovať čo najväčšie zisky.
Sústavne sa snažil znižovať náklady a výrobné ceny produktov.
Všetci zamestnanci, aj manažéri museli ovládať aj základné procesy vo firme.
Každé výrobky boli vopred kalkulované, aby sa maximálne využili suroviny, čas a priestor. Baťa si kalkuloval iba 25% zisk oproti výrobným nákladom, aj keď konkurencia si kalkulovala 50% zisk.
Na zákazníkov využíval známy psychologický ťah, tzv. „Baťovské ceny“, pri ktorých sa predajné ceny končili číslom 9 a zákazník mal pri nich dojem, že sú topánky lacnejšie.
Niektoré z citátov Tomáša Baťu:„Nemôže byť bohatstvo tam, kde sú ľudia zamestnaní vzájomným podvádzaním. Nemajú čas na vybudovanie hodnôt, teda ani na vytvorenie bohatstva.“„Boj je podstata života. Kto nebojuje, nemôže ani vyhrať.“„Dobrý obchod je vtedy, kde sú spokojní všetci zúčastnení.“„Každý človek je zámožný ak má zdravé ruky a trochu rozumu.“„Ľudí sa nebojme, bojme sa seba.“„Nehovor, že to nejde, radšej povedz, že to zatiaľ nevieš.“„Skôr ako niečo poviem, musím popremýšľať, čo mi ten druhý odpovie.“
