Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Slovenská ekonomika aj po 20 rokoch od rozdelenia Československa za tou českou zaostáva. Výrazne sa k nej však v uplynulých rokoch priblížila.
Ako konštatuje Národná banka Slovenska v rámci aktuálnej analýzy konvergencie slovenského hospodárstva, v roku 2012 predstavoval rozdiel v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily iba 4 percentuálne body.
Za Čechmi zamestnávame v zamestnanosti aj výdavkoch na výskum
Slovensko vlani dosiahlo úroveň 75 % priemeru Európskej únie, kým české hospodárstvo bolo na úrovni 79 % priemeru únie. Pred dvadsiatimi rokmi, keď obe ekonomiky vstúpili do éry samostatnosti, bolo pritom české hospodárstvo až o 60 % výkonnejšie.
Relatívne dynamický vývoj však za posledné dve dekády zaznamenali obe ekonomiky. Reálny hrubý domáci produkt Slovenska rástol medzi rokmi 1994 až 2012 priemerným ročným tempom 4,4 %, reálny rast českého hospodárstva v rovnakom období predstavoval 2,7 %. „Rýchlosť, akou Slovensko dobiehalo Českú republiku, bola vyššia ako očakávania pri rozdelení i štandardne pozorované tempá dobiehania,“ konštatuje centrálna banka.
Český finančný sektor je dynamickejší
Najdynamickejšie rastúcim odvetvím v oboch ekonomikách bola pritom priemyselná výroba, ktorá od roku 1998 do vlaňajška rástla na Slovensku v priemere o 9,4 % a v Českej republike o 6,9 % ročne. Dynamickejší bol aj vývoj slovenského stavebníctva. Kým v uvedenom období rástlo o 3,6 % ročne, české stavebníctvo oslabovalo ročne priemerne o 1,2 %. Naopak, sofistikovanejšie sektory peňažníctva a poisťovníctva rástli dynamickejšie v Českej republike. Kým na Slovensku tento sektor rástol len o necelé percento ročne, v Českej republike dosiahol priemerný rast takmer 4,3 %.
Dynamika slovenského hospodárstva však bola v uplynulých dvoch desaťročiach spojená aj s oveľa väčšou volatilitou a nerovnováhami, ako tá česká. „Slovensko malo v priemere vyššiu infláciu, nezamestnanosť aj deficit bežného účtu platobnej bilancie,“ píše sa v analýze. Obe ekonomiky sa pritom vyznačujú veľkou otvorenosťou. Podiel zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte rástol kontinuálne v oboch krajinách. V roku 2012 dosiahol na Slovensku 186 % hrubého domáceho produktu, čo znamenalo oproti roku 1993 nárast o 69 percentuálnych bodov. V Českej republike dosiahol tento podiel 151 % hrubého domáceho produktu a od roku 1993 stúpol o 57 percentuálnych bodov.
Slovákov nezamestnanosť trápi viac
Aj napriek celkovo dynamickejšiemu hospodárstvu však existujú oblasti, kde Slovensko Českej republike konkurovať nedokáže. Typickým príkladom je vývoj na trhu práce. Miera zamestnanosti na Slovensku vlani dosiahla 59,7 %, čo je výrazne menej ako českých 66,5 %. Naopak, miera nezamestnanosti sa na Slovensku pohybovala na úrovni 14 %, kým v Českej republike bola 7-percentná. Týmto úrovniam sú podobné aj priemery za obdobie rokov 1994 až 2012, ktoré pre Slovensko predstavujú 14,6 % a pre Českú republiku 6,6 %. Podobne horší vývoj eviduje Slovensko aj v podiele dlhodobo nezamestnaných či v zamestnanosti mladých.
Musíme znížiť byrokraciu aj korupciu
Dôležitým medzníkom vo vývoji susedných ekonomík bol vstup do Európskej únie. Slovenská republika bola relatívne úspešnejšia v dobiehaní priemeru únie. „Jedným z faktorov bol pravdepodobne aj aktívnejší prístup k zásadným zmenám v ekonomike, ktoré začali štrukturálnymi reformami krátko pred vstupom do Európskej únie a vyvrcholili zavedením eura,“ uvádza sa v analýze centrálnej banky.
Udržanie vyššieho tempa hospodárskeho rastu však na Slovensku nebude samozrejmosťou. Podľa nezávislých hodnotení konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia si totiž slovenské hospodárstvo na udržanie dynamiky vyžiada zvyšovanie kvality vzdelávania, rozvoj infraštruktúry, kvality verejných služieb a zníženie byrokracie a úrovne korupcie.
Vo výdajoch na vývoj za bratmi pokrivkávame
Obraz o aktuálnych kvalitatívnych rozdieloch medzi oboma ekonomikami pritom podľa centrálnej banky poskytuje napríklad vývoj výdavkov na výskum a vývoj. Z počiatočnej úrovne 30 eur na osobu na Slovensku a 35 eur v Českej republike v roku 1993 vzrástli výdavky na výskum a vývoj do roku 2011 na úroveň 68 eur na Slovensku a až 273 eur u našich západných susedov. „Na Slovensku sa tak tieto výdavky v nominálnom vyjadrení zhruba zdvojnásobili, zatiaľ čo v Českej republike vzrástli takmer osemnásobne,“ dodáva Národná banka Slovenska.
