Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Cyprus, Európska únia a Medzinárodný menový fond odsúhlasili návrh nového plánu na záchranu zadlžených cyperských bánk a financovanie medzinárodného záchranného balíka pre ostrovný štát. V pondelok o tom informovali predstavitelia EÚ.
Návrh, ktorý schválili aj ministri financií eurozóny, zahŕňa vytvorenie „zlej banky“ a „dobrej banky“.
Vysokým vkladom na Cypre hrozí zmrazenie
Ak sa všetky formality podarí dokončiť v apríli, Cyprus by prvú tranžu medzinárodnej pomoci v celkovej výške 10 mld. eur mohol dostať už začiatkom mája. Vyhlásil to v pondelok šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) Klaus Regling. Kľúčovým opatrením návrhu je zrušenie Cyperskej ľudovej banky, bežne známej ako Laiki, ktorá je druhým najväčším finančným domom na ostrove.
Vklady do hodnoty 100 tis. eur štát prevedie do najväčšej banky Bank of Cyprus (BOC), pričom okrem tohto opatrenia ostanú všetky vklady do tejto hodnoty v krajine nedotknuté. Nepoistené vklady nad 100 tis. eur v banke Laiki, ktoré podľa európskych predpisov nie sú garantované štátom, však pravdepodobne zaznamenajú vysoké straty. Štát ich totiž zmrazí a využije na financovanie 5,8 mld. eur, ktoré potrebuje na spolufinancovanie záchranného bankového balíka. Zatiaľ nie je jasné, o aký veľký odpis pôjde.
Cyperské banky dokopy spravujú vklady vo výške 68 mld. eur, 38 mld. z toho na účtoch s objemom väčším ako 100 tis. eur. Aká časť z nich sa nachádza v banke Laiki, sa však nevie. Ak sa v nej nájde dostatočný objem prostriedkov na splatenie dlhov a reštrukturalizáciu cyperského bankového sektora, straty by sa nemali týkať majiteľov vkladov nad 100 tis. eur v iných bankách.
„Pre ministrov financií by malo byť v podstate jednoduché s týmto súhlasiť. Počas vyjednávania sme boli v tesnom spojení so všetkými zapojenými krajinami eurozóny a návrh má širokú podporu,“ povedal jeden z európskych predstaviteľov. Podľa niektorých zdrojov však cyperský prezident Nicos Anastasiades tvrdo bojoval za zachovanie obchodného modelu ostrova, ktorý momentálne funguje ako daňový raj pre bohatých Rusov a Britov, ktorí si v krajine ukladajú obrovské sumy. V jednej chvíli dokonca pohrozil svojim odstúpením, ak ho budú partneri vo vyjednávaní tlačiť príliš ďaleko.
V čase dohody pritom nebolo jasné, či návrh musí ešte schváliť cyperský parlament, alebo sa vláda pokúsi takéto rozhodovanie obísť. Ak by totiž parlament plán neschválil, Cypru by hrozil odchod z eurozóny. Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová avizovala, že predstavenstvu fondu dá odporúčanie, aby sa fond na medzinárodnom záchrannom programe pre Cyprus podieľal tiež.
