Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Požiadavky na prevádzky, ktoré podliehajú integrovanému povoľovaniu, sa majú sprísniť. Vyplýva to zo zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorý schválil parlament.
Návrh upravuje postup štátu pri povoľovaní a kontrole rozsiahlejších skládok, spaľovní, rafinérií, výroby a spracovania kovov, spracovania nerastov, bitúnkov, kafilérií, chemických tovární, cementární, sklární, výroby buničiny, papiera, lepenky, kožušín a ďalších prevádzok.
Priemysel bude musieť viac dbať na životné prostredie
Nové znenie zákona zároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničitého, ktoré nesmú byť prekročené. Do zákona zapracovali európsku smernicu, ktorá ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky. Tieto pravidlá zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a vytvoria jednotnú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v Európskej únii.
Po zapracovaní smernice je nevyhnutné personálne posilnenie jednotlivých inšpektorátov životného prostredia o 40 zamestnancov. Hlavným dôvodom je zvýšenie nárokov na environmentálne kontroly, ktoré majú byť častejšie. V závislosti od rizika znečistenia životného prostredia danou prevádzkou ich budú robiť s jedno- až trojročnou periodicitou. Náklady na zvýšenie počtu pracovných síl vyčíslili na 485-tisíc eur ročne a týchto nákladov sa týkala aj pripomienka, s ktorou zákon na vláde prešiel. „Túto kompetenciu sme mohli posunúť aj na mestá a obce, kde by bol ešte väčší nárast pre štát, tak sme sa rozhodli, že to ponecháme na ministerstve životného prostredia,“ vyhlásil minister životného prostredia Peter Žiga. Zamestnancov teda zaplatia z rozpočtovej kapitoly envirorezortu.
Združenie VIA IURIS si pochvaľuje, že ani v budúcnosti sa nemajú v povoľovacom konaní utajovať významné informácie o prevádzke, ktorá má vplyv na životné prostredie. MŽP zapracovalo pripomienky občianskeho združenia. Zo zákona vypustili navrhované ustanovenie, ktoré zavádzalo novú povinnosť inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa boli v povoľovacom konaní utajené významné informácie o prevádzke. Utajené by tak mohli byť paradoxne aj podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia orgánov verejnej správy (napríklad územné rozhodnutie a podobne). Okrem toho sa mala Inšpekcia životného prostredia podľa návrhu nového zákona podieľať na tvorbe obsahu žiadosti podanej podnikateľom a následne o nej nezávisle a nestranne rozhodovať. Aj toto ustanovenie napokon zo zákona vypustili. Autori akceptovali návrh, aby Inšpekcia životného prostredia bola povinná upovedomiť účastníkov konania, že ak nepožiadajú o ústne pojednávanie, nezvolá ho. Ústne pojednávanie je dôležitým medzníkom v konaní o povoľovaní, po ktorom už účastníci konania nemôžu podávať svoje pripomienky.
Zákon obsahuje aj sadzobník pokút, ktoré môže Slovenská inšpekcia životného prostredia za správne delikty vymerať. Tie môžu v niektorých prípadoch predstavovať sumu len do 330 eur (ak prevádzkovateľ neumožnil osobe vykonávajúcej štátny dozor kontrolu prevádzky), ale v niektorých prípadoch sú prípustné aj pokuty od 10-tisíc eur do 331 940 eur (napríklad ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neobmedzil či nezastavil činnosť v prevádzke na základe rozhodnutia orgánu štátneho dozoru a podobne).
Právna norma by po podpísaní prezidentom mala nadobudnúť účinnosť 15. marca.
