Minimálna mzda od 1.1.2016 – úpravy a príklady

Minimálna mzda sa od 01.01.2016 zvýšila o 6,58 %, resp. o 25 eur na 405 eur. Minimálny hodinový zárobok v tomto roku dosiahne 2,328 eura namiesto pôvodných 2,184 eura. Pozrite sa, čo všetko zvýšenie minimálnej mzdy ovplyvní a čo všetko obsahuje zákon o minimálnej mzde na rok 2016.

Minimálne mzdové nároky (§ 120 Zákonníka práce)

Zvýšenie minimálnej mzdy má každoročne vplyv na minimálne mzdové nároky zamestnancov. Tie sa vzťahujú na zamestnávateľov, u ktorých nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Títo zamestnávatelia sú podľa Zákonníka práce povinní svojim zamestnancom poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce pracovného miesta za rok 2016.

Zákonník práce definuje šesť stupňov náročnosti práce, pričom minimálny mzdový nárok na najnižšom stupni je daný platným nariadením vlády. Stupeň náročnosti práce určuje zamestnávateľ podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve.

Minimálne mzdové nároky 2016 platné od 1. januára 2016

Porovnanie minimálnych mzdových nárokov v roku 2015 a 2016 (v eurách)

Zvýšenie celkovej ceny práce (hrubá mzda zamestnanca + sociálne a zdravotné odvody platené zamestnávateľom) spôsobené nárastom šiestich stupňov minimálnej mzdy o 25 eur až 50 eur bude vláda zamestnávateľom aj v roku 2016 čiastočne kompenzovať odpočítateľnou položkou na zdravotné odvody v sume 380 eur, ktorá sa bude rovnako ako v roku 2015 uplatňovať pri zárobku zamestnanca do 570 eur mesačne.

Na rozdiel od roku 2015 však nepôjde o kompenzáciu v plnej miere ani pri prvom stupni minimálnej mzdy. Dôvodom je to, že hoci vláda zvýšila na rok 2016 minimálnu mzdu na 405 eur, tzv. odvodovú odpočítateľnú položku ponechala vo výške 380 eur. Odvody z minimálnej mzdy 2016 sú tak iné ako v predošlom roku a pre rok 2016 tam vstupuje odpočítateľná položka vo výške ako z minulého roku.

Pri prvom stupni minimálnej mzdy celková cena práce v roku 2016 (čiže minimálna mzda 2016 a odvody) oproti tomuto roku stúpne o 38,80 eura. Paradoxom je, že ak by sa odvodová odpočítateľná položka od začiatku minulého roka nezaviedla (ak by sa neuplatňovala v roku 2015 ani v roku 2016), tak by sa od začiatku budúceho roka celková cena práce pri prvom stupni minimálnej mzdy, teda pri náraste mzdy o 25 eur, zvýšila len o 33,80 eura.

Čiastočná kompenzácia vyššej celkovej ceny práce vďaka odpočítateľnej položke nastane aj pri druhom a treťom stupni náročnosti práce, teda pri mzde 486 eur a 567 eur. Celková cena práce však aj po zohľadnení odpočítateľnej položky stúpne pri druhom stupni o 46,56 eura a pri treťom stupni o 54,32 eura.

Pri štvrtom až šiestom stupni minimálnej mzdy, teda pri minimálnej mzde 648 eur, 729 eur a 810 eur, nenastane vzhľadom na nastavenie odpočítateľnej položky (hrubá mzda do 570 eur) žiadna kompenzácia vyššej ceny práce.

Paradoxom je aj to, že pri treťom stupni minimálnej mzdy sa celková cena práce zvýši o troška väčšiu sumu (o 54,32 eura), ako pri štvrtom stupni minimálnej mzdy (o 54,08 eura). Výška minimálnej mzdy 2016 sa tak odlišuje aj od týchto stupňov.

Celková cena práce 2016 aj 2015 v eurách (v rokoch 2015 a 2016 pri minimálnych mzdových nárokoch)

(po zohľadnení odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody v sume 380 eur platnej od 1. januára 2015)

Stupne náročnosti pracovných miest

podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca upravuje príloha č. 1 k Zákonníku práce.

• Pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov.
• Pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov.
• Pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.
• Pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb,
• Pracovné miesto zodpovedajúce piatemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia,
• Pracovné miesto zodpovedajúce šiestemu stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.

Doplatok k minimálnej mzde

Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Doplatok do minimálnej mzdy 2016 sa riadi jej aktuálnou výškou.

Do mzdy vo forme minimálneho mzdového nároku sa pri výpočte doplatku nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Úprava mesačnej minimálnej mzdy

Na minimálnu mzdu v plnej výške má nárok zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, ak pracuje v určenom týždennom pracovnom čase a zároveň v príslušnom mesiaci odpracoval plný fond pracovného času.

Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnutý kratší týždenný pracovný čas alebo neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí mu minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa tak priamo úmerne kráti, pričom sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Príklad

Administratívnej pracovníčke určil zamestnávateľ v pracovnej zmluve druhý stupeň náročnosti práce. Pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase má tak od 1. januára 2016 nárok na minimálnu mzdu v sume 486 eur v súlade s tým, aké stupne práce pozná zákonník pre Slovensko za rok 2016. Zamestnávateľa požiadala o skrátenie týždenného pracovného času na 35 hodín, ten jej vyhovel, a preto sa jej bude jej minimálny mzdový nárok priamo úmerne krátiť. Minimálny mzdový nárok tejto pracovníčky bude predstavovať 425,25 eura. (35/40×486).

Príklad

Zamestnanec, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou pri prvom stupni náročnosti práce, mal v mesiaci s 23 pracovnými dňami odpracovať 172,5 hodiny. Odpracoval však len 20 dní (150 hodín), a preto sa jeho suma minimálnej mzdy zníži v pomere 20/23 dní, resp. 150/172,5 hodín.

V roku 2016 je pri prvom stupni náročnosti práce mesačná min. mzda 405 eur. Pomerná suma mesačnej minimálnej mzdy po zaokrúhlení na celých 10 eurocentov bude v tomto prípade predstavovať 352,20 eura (405 x 150/172,5 = 352,173…).

Príklad

Zamestnanec, odmeňovaný mesačnou mzdou, pracuje na prevádzke, kde je stanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. On však má so zamestnávateľom dohodnutý kratší pracovný čas na 30 hodín týždenne po 6 hodín denne. Jeho minimálna mesačná mzda sa tak bude krátiť priamo úmerne kratšiemu pracovnému času.

Dosiahne 303,80 eura, čo predstavuje tri štvrtiny z mesačnej sumy minimálnej mzdy (405×30/40).

Úprava hodinovej minimálnej mzdy

Čo sa týka hodinovej mzdy, zamestnancovi patrí minimálna mzda, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je na pracovisku zamestnanca ustanovený týždenný pracovný čas nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa nepriamo úmerne zvýši. Suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.

Príklad

Hodinová minimálna mzda na rok 2016 na Slovensku pre 40-hodinový týždenný pracovný čas predstavuje 2,328 eura. Na prevádzke zamestnanca je však stanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Hodinová minimálna mzda pre takto zamestnávateľom skrátený týždenný pracovný čas bude v sume 2,483 eura (2,328 eura x 40/37,5 = 2,483 eura).

Pracovná pohotovosť

Pracovná pohotovosť je podľa Zákonníka práce prípad, keď zamestnávateľ zamestnancovi nariadi alebo sa s ním dohodne na tom, že sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas bude zdržiavať po určený čas na dohodnutom mieste a bude pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Za každú takúto hodinu patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu. V roku 2016 ide o sumu 2,328 eura.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. Za každú takúto patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. V roku 2016 to bude 0,4656 eura.

Príklad

Zamestnanec dostáva od 1. januára 2016 minimálnu mzdu 405 eur. Za január 2016 vykáže 10 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku, a preto za tento čas dostane 23,28 eura. Okrem toho mal 10 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, za čo od zamestnávateľa dostane 4,656 eura.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Zamestnancovi patrí za nočnú prácu (v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou) popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. V roku 2016 to bude najmenej 0,4656 eura. Ide o zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci najmenej tri po sebe nasledujúce hodiny, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.

Príklad

Zamestnanec bude celý január 2016 pracovať na nočné zmeny a odpracuje celkovo 168 hodín. Za január tak dostane príplatok za nočnú prácu v sume 78,22 eura (168×0,4656).

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti práce (zamestnanec je v pracovnom prostredí vystavený chemickým, karcinogénnym a mutagénnym, biologickým, alebo fyzikálnym faktorom alebo prachu).
Za každú hodinu práce v takomto prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % hodinovej minimálnej mzdy v eurách  V roku 2016 to bude najmenej 0,4656 eura.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu mzdy v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Do zúčtovanej mzdy sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Ak zamestnanec v predchádzajúcom štvrťroku neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku predošlého štvrťroku, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Ak je priemerný hodinový zárobok zamestnanca nižší ako minimálna hodinová mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. V prípade, že je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. To je ale samozrejme menej, ako priemerná mzda.

Príklad

So zamestnancom, ktorý nastúpil do pracovného pomeru 1. októbra 2015, bola dohodnutá základná mesačná mzda vo výške 390 eur pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase a 1. stupni náročnosti práce.
V rozhodujúcom období od 1. októbra 2015 do 31. decembra 2015 má zúčtovanú mzdu vo výške 1 170 eur a odpracuje 516 hodín.

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca zistený k 1. januáru 2016 predstavuje 2,267 eura (1 170/516).
Zamestnávateľ je povinný takto zistený priemerný zárobok zvýšiť od 1. januára 2016 na  2,328 eura, teda na minimálnu hodinovú mzdu.

Príklad

Zamestnanec vykonával práce, ktorých zložitosť zodpovedá charakteristike 1. stupňa náročnosti pracovného miesta a jeho priemerný zárobok zistený k 1. januáru 2016 predstavuje 2,328 eura za hodinu.
Zamestnávateľ ho s účinnosťou od 1. februára 2016 po dohode o zmene pracovnej zmluvy zaradí na druh práce zodpovedajúci charakteristike 3. stupňa náročnosti pracovného miesta.

Pre tento stupeň predstavuje minimálny mzdový nárok 3,259 eura na hodinu (2,328 eura x koeficient 1,4).
Od 1. februára 2016 je zamestnávateľ povinný upraviť priemerný zárobok zamestnanca na úroveň zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku a používať ho počas celého zvyšného obdobia 1. štvrťroka 2016.

Odporúčané ebooky

K téme