Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V mesiaci november 2015 boli schválené alebo prerokovávané tieto legislatívne zmeny týkajúce sa podnikateľov.
Novela Zákonníka práce
Parlament schválil zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorým sa mení aj Zákonník práce. Cieľom návrhu zákona je, v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe a v nadväznosti na rozhodnutie členských štátov Európskej únie, zabezpečiť presadzovanie smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, a to najmä:
prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovania písomností a oznamovania rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a pri vynucovaní rozhodnutia členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie,
ustanoviť administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu; tieto požiadavky prispejú aj k zabráneniu zneužívania vyslania na obchádzanie pracovného práva aplikovaného na území Slovenskej republiky a k ochrane práv zamestnancov, ktoré im patria pri vyslaní na územie Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa súčasne mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Navrhuje sa zaviesť pojem vysielajúci zamestnávateľ a upraviť povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom osobitnú dohodu pri vyslaní do iného členského štátu. Zavádza sa spoločná zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky a jeho priameho subdodávateľa, ktorý je zamestnávateľom vyslaného zamestnanca, za dodržanie pravidiel vyslania týkajúcich sa minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas pri vyslaní zamestnanca na územie Slovenskej republiky.
Návrhom zákona sa zároveň mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, kde sa navrhuje uložiť odberateľovi služby pokutu za porušenie zákazu prijímať od dodávateľa službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ služby nelegálne zamestnáva, ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní, cezhraničnú dodávku práce alebo vnútroštátne alebo cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi.
Návrhom zákona sa ďalej mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vo väzbe na zabezpečenie cezhraničnej spolupráce pri kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na poskytovanie služieb a s tým súvisiace poskytovanie informácií, doručovanie písomností, oznamovanie rozhodnutí a výkon rozhodnutí a na potrebu spresnenia podmienok doručenia protokolu o výsledku inšpekcie práce.
Novelizovaný zákon bol prerokovaný na 58. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 2088 zo dňa 11. 11. 2015
Výsledok štádia procesu: NZ postupuje do redakcie.
Cieľom návrhu zákona je v porovnaní so súčasným právnym stavom tiež:
rozšíriť definíciu zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe, a to najmä z dôvodu zabezpečenia možnosti vykonávania absolventskej praxe aj v zamestnaniach vykonávaných spravidla formou samostatnej zárobkovej činnosti,
na základe poznatkov aplikačnej praxe rozšíriť okruh fyzických osôb, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu, o prokuristu,
predĺžiť obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením a predĺžiť obdobie, na ktoré sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ak to ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou bude SR viazaná alebo ak bude zaručená vzájomnosť medzi SR a treťou krajinou (v tzv. zjednodušenej forme – výmenou diplomatických nót), z najviac dvoch rokov na najviac päť rokov, za účelom zabezpečenia možnosti recipročného prístupu v danej veci.
Návrh zákona zohľadňuje tiež podnety na úpravu legislatívneho prostredia v službách zamestnanosti s cieľom rozvíjať predpoklady uchádzačov o zamestnanie za účelom zlepšenia ich možností získať zamestnanie. Za tým účelom sa navrhuje:
rozšíriť možnosti vzdelávania a prípravy pre trh práce aj v kurzoch a programoch vzdelávania, ktoré síce nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce a ktorých realizácia je zabezpečovaná na základe oprávnenia alebo osvedčenia vydaného podľa osobitných predpisov a umožňuje získanie odborných vedomostí, zručností a schopností nevyhnutných k vykonávaniu pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce.
Súčasne sa navrhuje vytvoriť nový legislatívny rámec na podporu mobility za prácou napojenú na zmenu miesta pobytu občana, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. V tejto súvislosti sa navrhuje:
upraviť legislatívny rámec tak, aby poskytol zodpovedajúci priestor na podporu mobility za prácou v súlade s požiadavkami programového obdobia 2014 – 2020, rozšíril podmienky na jej poskytovanie, okrem zmeny miesta trvalého pobytu, aj v súvislosti so získaním zamestnania viazaného na prechodný pobyt občana na území Slovenskej republiky, ak je vzdialené od miesta jeho trvalého pobytu najmenej 70 km,
a zaviesť vhodnejší mechanizmus jeho mesačného poskytovania, ktorým sa navrhuje nahradiť doterajší jednorazovo poskytovaný príspevok na presťahovanie za prácou, čím sa smeruje aj k zlepšeniu sociálnej situácie občana spojenej s priebežnou úhradou jeho nákladov na bývanie, a to v súvislosti so získaním zamestnania mimo miesta jeho trvalého pobytu.
Od začiatku budúceho roka sa teda na Slovensku zavedú nové podmienky poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou. Pôjde o príspevok vo výške 80 % preukázaných výdavkov na bývanie, maximálne 250 eur mesačne počas šiestich mesiacov, pričom znevýhodneným uchádzačom o prácu bude štát poskytovať príspevok aj ďalších šesť mesiacov, a to v sume najviac 125 eur mesačne. Na získanie nároku na príspevok na podporu mobility bude po novom stačiť aj nahlásenie prechodného pobytu v súvislosti so získaním zamestnania, ak miesto prechodného pobytu na území SR je vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 70 km.
Reagujúc na zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotnom poistení sa navrhuje prispôsobiť legislatívny rámec na poskytovanie príspevkov, pri výpočte ktorých sa zohľadňuje celková cena práce, neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania na zdravotnom poistení.
NZ bol prerokovaný na 58. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 2086 zo dňa 11. 11. 2015
Výsledok štádia procesu: NZ postupuje do redakcie.
Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2015 okrem čl. I a III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016
Účelom návrhu zákona je vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností. Príkladom takéhoto investovania sú investície do startupov, ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk. Pri rizikovom investovaní do základného imania spoločností je nevyhnutné flexibilné nastavenie vstupu, koexistencie a výstupu investora nad rámec toho, čo umožňujú v súčasnosti existujúce formy spoločností v právnom poriadku SR.
S cieľom zabezpečiť optimálnu súčinnosť investorov a zakladateľov startupov a podporiť ich rozvoj v SR je preto najefektívnejším riešením zavedenie novej právnej formy kapitálovej obchodnej spoločnosti, ktorá umožní flexibilné nastavenie majetkových vzťahov, vstupu investora do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti. Čiastočné zapracovanie vybraných právnych inštitútov s touto funkciou do existujúcich foriem spoločností by nepredstavovalo komplexné riešenie.
Pre oblasť rizikového investovania do základného imania do startupov, je v súčasnosti z foriem obchodných spoločností významná a využívaná najmä spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“). V neskorších štádiách životného cyklu, tzn. v čase keď už nejde o začínajúcu spoločnosť, je využívaná aj akciová spoločnosť (ďalej len „a.s.“). Spoločnosti, v ktorých spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým majetkom sa spravidla ako startupy nevyužívajú. Tak s.r.o. ako aj a.s. majú z pohľadu startupov určité nevýhody. V prípade s.r.o. je to komplikovanejšia možnosť flexibilného nastavenia vonkajších a vnútorných vzťahov spoločnosti a efektívneho využívania vo svete bežných nástrojov, ktoré umožňujú nastavenie a naplánovanie vstupu kapitálu do spoločnosti a jeho výstupu zo spoločnosti, ako aj možnosť efektívne motivovať zamestnancov podielom vo firme, vyplývajúca zo zákonnej požiadavky na minimálnu výšku vkladu spoločníka (750 €). V prípade a.s. je to pre startupy až do pokročilého štádia ich životného cyklu príliš nákladná zákonom predpísaná minimálna výška základného imania (25.000,- €), vyznačuje sa tiež reguláciou určenou pre stredné a veľké podniky umožňujúcou obchodovať ich akcie na burze cenných papierov a s tým súvisiace zvýšené nároky na zabezpečenie fungovania spoločnosti.
Navrhuje sa, aby sa táto kapitálová obchodná spoločnosť nazývala jednoduchou spoločnosťou na akcie (ďalej len „j.s.a.“). Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky aj s.r.o. aj a.s. Pôjde o novú formu obchodnej spoločnosti, na ktorú sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti.
Akcie spoločnosti budú môcť byť akcie vydané iba v podobe zaknihovaného cenného papiera. Bude tiež zriadený register akcionárov, ktorý bude vedený centrálnym depozitárom cenných papierov a verejne prístupný na jeho webovom sídle. Taktiež sa navrhuje možnosť, aby akcionári medzi sebou prostredníctvom akcionárskej zmluvy dohodli nové druhy práv, a to právo pridať sa k prevodu akcií, právo požadovať prevod akcií alebo právo požadovať nadobudnutie akcií. Právo pridať sa k prevodu akcií ako aj právo požadovať prevod akcií budú môcť byť dohodnuté ako práva registrované v nových registroch práv prístupných na internete, ktoré budú taktiež vedené centrálnym depozitárom cenných papierov.
NZ bol prerokovaný na 58. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 2111 zo dňa 12. 11. 2015
Výsledok štádia procesu: NZ postupuje do redakcie.
Novelu zákona o zdravotnom poistení schválil parlament. Podnikateľské subjekty, ktoré ukončujú svoju činnosť a vyplácajú si vklady vložené do podnikania vo forme likvidačného zostatku, od začiatku budúceho roka z likvidačného zostatku nebudú platiť zdravotné odvody. Zníži sa tým tiež administratívna záťaž podnikateľov, ktorá súvisela s oznamovacou povinnosťou do zdravotnej poisťovne pri výplate likvidačného zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva.
NZ bol prerokovaný na 58. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 2153 zo dňa 25. 11. 2015
Výsledok štádia procesu: NZ postupuje do redakcie.
