Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Rakúsko patrí medzi menšiu skupinu členských krajín Európskej únie, kde nie je zákonom stanovená minimálna mzda pre všetky profesie a všetky vekové kategórie. Mzda je súčasťou a predmetom kolektívnych dohôd, ktoré uzatvárajú určité profesie so zamestnávateľmi, pričom v nich sú stanovené aj minimálne mzdové nároky, najmä cez najmenšiu hodinovú mzdu.
Národná minimálna mzda nie je stanovená len v niektorých členských krajinách EÚ, napríklad Dánsku, Taliansku, Fínsku, Švédsku alebo na Cypre. Taktiež nie je jednotná minimálna mzda stanovená ani v Rakúsku. Vo veľkej väčšine týchto krajín a to vrátane Rakúska ale platí, že sa uzatvárajú kolektívne dohody medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktoré sa vzťahujú na celé odvetvie a v týchto dohodách sú zakotvené minimálne platy pre danú profesiu.
Situácia so mzdami
Minimálna mzda v Rakúsku je teda vecou nie legislatívy, ale dohody. Základom pre určenie platových nárokov a mzdy sú kolektívne zmluvy uzavreté medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancami a tieto sa vzťahujú na určitú profesiu alebo odbor. V týchto zmluvách sú samozrejme dojednané nielen minimálne mzdy pre určité pracovné odvetvie alebo pracovnú províziu, ale aj iné zamestnanecké práva a parametre bežného zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu.
Po otvorení pracovného trhu voči novým členským krajinám prijala rakúska vláda tiež tzv. antidumpingové opatrenia a v rámci nich stanovila, že pre profesie, ktoré nie sú vykryté týmito kolektívnymi zmluvami, platí, že hrubá mzda by nemala byť nižšia ako 1.000 €. Vo všeobecnosti sa ale plat dohodne vždy v každej pracovnej zmluve medzi zamestnávateľom a zamestnancom, avšak pokiaľ je daná profesia alebo pozícia pokrytá aj kolektívnou zmluvou, nesmie byť ponúknutá mzda nižšia, ako najnižšia mzda dojednaná prostredníctvom tejto zmluvy.
Veľmi dôležité je ale pozerať aj na to, aká je minimálna čistá mzda v Rakúsku. Tá závisí aj od toho, aká je výška hrubej mzdy, pretože daň z príjmu fyzických osôb, kam spadajú aj zamestnanecké pomery ako tzv. závislá činnosť, je progresívna. Okrem toho treba odrátať aj odvody. Takto vyzerajú dane a odvody, ktoré sa platia z hrubej mzdy:
Nemocenské poistenie vo výške 7,65%
Úrazové poistenie vo výške 1,4%
Poistenie v nezamestnanosti vo výške 6%
Dôchodkové poistenie vo výške 22,8%
Daň z príjmu pri daňovom základe do 18.000 € je 25%, pri základe do 31.000 € je 35%
Väčšina kolektívnych zmlúv v Rakúsku obsahuje aj doložku o 13. alebo 14. plate, pričom tieto sumy tvoria tiež súčasť minimálnej mzdy, aj keď sú daňovo zvýhodnené oproti riadnym platom.
Minimálna hodinová mzda v Rakúsku
Viacero profesií má ustanovenú nie mesačnú minimálnu mzdu, ale hodinovú minimálnu mzdu, pod ktorú nemôže zamestnávateľ, ktorého sa kolektívna zmluva dotýka, znížiť. Obvyklá pracovná doba je síce 40 hodín týždenne, ale existuje veľa profesií, kde je skrátená práve kolektívnou zmluvou na 38,5 hodiny týždenne. Ak zamestnanec pracuje viac ako je pracovná doba, prináleží mu príplatok, minimálne vo výške 50%, ale aj tu idú viaceré kolektívne zmluvy ďalej a priznávajú aj 100%.
Čo sa týka porovnania odvetvií, zhruba najmenej za hodinu zarábajú predavačky alebo pomocné a nekvalifikované sily v obchode, službách alebo výrobe. V tomto prípade obvykle nie je minimálna hodinová mzda menšia ako 8 až 8,5 €. Dôležité je ale aj to, aký je pracovný čas na danej pozícii, takže sa môže stať, že s takouto nízkou hodinou mzdou, ale s „nadčasmi“ a s príplatkami za prácu navyše je možné zarobiť aj oveľa viac, ako je bežná minimálna mzda pre dané pracovné miesto.
Aká je minimálna mzda v Rakúsku pre opatrovateľky?
Veľká časť Sloveniek odchádza do zahraničia, či už je to Nemecko, alebo ešte bližšie Rakúsko, za prácou opatrovateľky. Je preto prirodzené, že ich otázkou je, koľko dokážu na takejto pracovnej „pozícii“ zarobiť najmenej, aby vedeli, či sa im to „vyplatí“. Odpoveď ale nie je jednoduchá a to z dôvodu, že je veľký rozdiel, či vykonávajú túto prácu na živnosť, pre agentúru alebo v rámci trvalého pracovného pomeru.
Opatrovanie v domácnosti je však možné vykonávať v zásade buď na živnosť alebo ako zamestnanie:
Zákon o domácej opatere pre prácu zamestnanca v rámci opatrovania ustanovuje pracovný čas, odpočinok, prestávky a iné podmienky, ale nestanovuje minimálnu mzdu, čiže tá závisí od dohody
Väčšina opatrovateliek ale pracuje na živnosť, kde už neplatia žiadne zákonné ani kolektívne dojednania ohľadom minimálnej mzdy a aj preto ide najmä o vec dohody. V tomto prípade teda závisí najmä od konkrétnej ponuky a dopytu
Pri prácu cez agentúru je väčšinou situácia taká, že opatrovateľka poveruje agentúru dojednaním mzdových nárokov.
Čo sa týka odvodov, v prípade práce na živnosť nemá opatrovateľka nárok na odvádzanie Sociálnych odvodov od zamestnávateľa, v tomto prípade od rodiny, kde opatruje, ale je len na nej samotnej, aby sa na Sociálne odvody prihlásila a odvádzala ich podľa platnej legislatívy. Čo sa týka praxe, tak v prípade práce na riadne evidovanú živnosť je bežná denná mzda obvykle od 50 do 70 €, niekedy to môže byť aj 80 € v prípade napríklad kvalifikovaného vzdelania a s dobrými jazykovými znalosťami.
Koľko je minimálna mzda Rakúsku pre ďalšie profesie
Viacero ľudí zo Slovenska odchádza za prácou do Rakúska a nejedná sa len o zmienenú profesiu opatrovateliek do domácnosti a pre seniorov. Najmä v pohraničí pracuje veľa Slovákov aj Sloveniek napríklad v oblasti služieb, ubytovania, gastronómie, ale tiež v stavebníctve, doprave, potravinárstve, poľnohospodárstve alebo priemysle. Čo sa týka týchto alebo podobných profesií, nasledujúca tabuľka ukazuje, aké sú bežné minimálne mzdy – to samozrejme nevylučuje, že nie je možné zarobiť aj viac, čo závisí tak od kvalifikácie ako aj od konkrétneho zamestnávateľa.
