Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zníženie dane z pridanej hodnoty na základné potraviny oficiálne potvrdil aj prezident Andrej Kiska. Podpísal totiž novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorej súčasťou je aj zníženie sadzby dane na vybrané potraviny z 20 % na 10 % od začiatku budúceho roka. Nová výška tak bude 10%, pričom Slovensko v rámci tohto porovnania zapadá do priemeru sadzby DPH v EÚ.
Konkrétne sa znižuje sadzba dane DPH na čerstvé a chladené hovädzie mäso, čerstvé a chladené bravčové mäso, čerstvé a chladené mäso z oviec a kôz, hydinové mäso čerstvé alebo chladené a taktiež čerstvé alebo chladené králičie mäso. Súčasťou zoznamu sú aj živé ryby a čerstvé a chladené sladkovodné ryby.
Z rybaciny bude nižšia daň aj na rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb. Z mliečnych výrobkov sa do zoznamu vybraných potravín so zníženou sadzbou dostali iba samotné mlieko a maslo. Zoznam dopĺňa obyčajný chlieb. Aktuálna sadzba DPH pre rok 2016 je podobná ako bola na Slovensku aj v orku 2015.
Novela prináša aj ďalšie zmeny
Súčasťou novely zákona o dani z pridanej hodnoty však nie je len znižovanie sadzby dane na potraviny. Patria sem aj ďalšie zmeny napríklad v spôsobe úhrady dane. Po novom totiž menší podnikatelia dostanú možnosť uhrádzať daň z pridanej hodnoty štátu až po prijatí platby za svoje tovary alebo služby. Tento nový režim platenia dane z pridanej hodnoty pritom budú môcť využívať subjekty s ročným obratom do 100 tis. eur.
Novela teda umožní, aby dodávatelia mohli platiť daň z pridanej hodnoty až po tom, čo im odberateľ zaplatí faktúru za tovary a služby. Odberatelia si tiež budú môcť uplatniť odpočty dane až po tom, keď faktúru uhradia. Daň z pridanej hodnoty by sa teda platila až na základe zrealizovaných platieb, a nie iba na základe faktúr, ako je to v súčasnosti. Využívanie novej formy platenia dane bude na dobrovoľnej báze a podmienkou pre podniky je, aby spĺňali limit obratu a neboli v konkurze alebo v likvidácii.
Súčasťou zmien v zákone je aj zavedenie prenesenia daňovej povinnosti pri stavebných prácach platiteľom dane inému platiteľovi dane. Znamená to, že poskytovateľ stavebných prác, platiteľ dane, bude fakturovať svoje dodávky bez dane z pridanej hodnoty a príjemca stavebných prác, platiteľ dane prizná daň a súčasne, ak spĺňa podmienky, si uplatní odpočítanie dane. Zavedenie tuzemského samozdanenia stavebných prác má za cieľ riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu týkajúcu sa platobnej neschopnosti odberateľov a súčasne eliminovať daňové podvody v sektore stavebníctva.
Jedno z opatrení má zamedziť podvodom
Ďalšou zmenou je úprava povinností pri kontrolnom výkaze k dani z pridanej hodnoty. Po novom bude totiž pri prekročení určitej sumy daňovej povinnosti nutné v kontrolnom výkaze identifikovať aj obchodných partnerov pri hotovostných transakciách.
Podľa novej úpravy budú údaje o dodávateľoch musieť pri hotovostných transakciách uvádzať vtedy, ak si uplatňujú za zdaňovacie obdobie odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vo výške viac ako 3000 eur. Toto opatrenie má reagovať najmä na rastúce podvody na dani z pridanej hodnoty pri hotovostných transakciách, na ktoré sa podvodné subjekty sústredili po zavedení kontrolného výkazu.
Administratívna záťaž podnikateľov sa má znížiť
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty obsahuje aj ďalšie opatrenia, ktoré majú podľa rezortu financií zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia najmä znižovaním administratívnej záťaže.
Sú medzi nimi okrem iného zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň neuskutočňuje dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie, vypustenie zamietnutia žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň ak žiadateľ o registráciu pre daň nezložil zábezpeku na daň v stanovenej lehote a výške, či úprava postupu určenia základu dane v prípadoch, keď sa späť dovážaný tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku.
Medzi spomínanými opatreniami je aj úprava ustanovení o odpočítaní dane, ktorou sa stanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane používajúci hmotný majetok a prijaté služby na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie určí výšku odpočítateľnej dane a rozšírenie prípadov tzv. tuzemského samozdanenia, pri ktorých je tuzemská zdaniteľná osoba povinná platiť daň v prípade, že dodávateľom je zahraničná osoba.
Ministerstvo financií v novele taktiež liberalizuje podmienky platné pre skoršie vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu v lehote 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
