Absurdné a demoralizujúce korporátne pravidlá môžu odradiť kvalitných zamestnancov

Keď vytvoria spoločnosti rôzne absurdné a demoralizujúce firemné pravidlá, aby tým zabránili neželanému správaniu niektorých jednotlivcov, je to v prvom rade problém na strane manažmentu.

Na druhej strane je pravdou, že čím je daná organizácia väčšia, tým ťažšie je udržať v nej určité štandardy. Existuje množstvo rôznych prípadov z praxe, pri ktorých jednotlivci prekročili povolené limity a hranice. Častou odpoveďou na tieto ich pokusy zo strany konkrétnej organizácie býva zavedenie nových pravidiel pre všetkých zamestnancov, nielen samotných narušiteľov poriadku.

Prijatie takýchto opatrení však nemusí byť vždy tým najlepším postupom. Existujú niektoré názory, ktoré takéto konanie zo strany organizácie nepodporujú. Prečo by mali trpieť všetci pracovníci firmy za zlyhanie jednotlivca? Táto teória sa opiera o fakt, že pri neželanom správaní jednotlivca, sa jedná o problém manažmentu a nie ostatných zamestnancov, ktorí pravidlá neporušujú. Vzniknutý problém by mal preto riešiť príslušný manažér narušiteľa priamo s týmto človekom. U neho by mal vyvodiť zodpovednosť a uložiť mu sankcie.

Ak niektorá korporácia spadne do podobnej pasce, výsledkom tohto procesu môžu byť aj niektoré z nasledujúcich prípadov.

Hodnotiaci systém

Ak spoločnosť núti ľudí, aby sa zmestili do vopred určeného hodnotiaceho systému, výsledkom sú tieto tri chyby: 1) nesprávnym spôsobom hodnotí výkon ľudí, 2) pracovníci sa cítia len ako čísla a 3) vytvára neistotu na pracovisku vrátane nespokojnosti na strane pracovníkov. Tento systém ľuďom hovorí, že ak sa nezmestia do stanovených tabuliek, môžu byť prepustení. Miesto toho by však mali firmy radšej využívať individuálne hodnotenie, ktoré je založené na konkrétnych merítkach daného zamestnaca. Každý človek je iný a príslušný manažér by mal byť schopný rozpoznať jeho silné a slabé stránky. Podľa toho by mal smerovať aj prácu pre tohto zamestnanca. Tabuľkovým systémom ostane v spoločnosti len nedostatočne využitý priemer.

Dochádzka

Pracovníci konkrétneho podniku by mali byť platení za prácu, ktorú vykonajú a nie za to, že si odsedia čas strávený v práci. Toto je základné pravidlo, ktoré si uvedomuje len veľmi malé množstvo zamestnávateľov. Ak sú k tomu pracovníci trestaní napríklad za to, že päť minút meškali do práce či za iné podobné prehrešky, zamestnávatelia tým dávajú svojím ľuďom jasnú správu o platnej korporátnej politike. Ich odkaz znie takto: váš výkon pre nás nie je najdôležitejší.

Internet

V praxi sa niekedy stáva, že niektoré spoločnosti obmedzujú svojím zamestnancom prístup na internet. Aj tento spôsob je však len určitým uľahčovaním si riadiacich povinností. Ak trávi niektorý zo zamestnancov príliš veľa času na internete, je veľmi pravdepodobné, že sa to odrazí aj na jeho práci. Vtedy má priestor zakročiť jeho manažér. V súčasnosti je už zároveň možné kontrolovať, na aké stránky sa zamestnanci prihlasujú a koľko času tam trávia. Aj to je vhodný nástroj pre manažérov, ako zatočiť so zamestnancami, ktorí porušujú pracovnú disciplínu a neplnia si riadne svoje povinnosti. Prečo však nedopriať ostatným možnosť, aby si cez prestávku pozreli obľúbenú stránku? Pre väčšinu z nich je internet aj pracovným nástrojom. Toto opatrenie je však v praxi zastaralé aj z iného dôvodu. Veľké množsto ľudí má internet aj vo svojom telefóne či tablete. To znamená, že ak sa títo ľudia chcú pozrieť na internet, cestu si nájdu bez ohľadu na reštriktívnu korporátnu politiku.

Zákaz mobilných telefónov

S predchádzajúcim ustanovením súvisí aj tento bod. Ak zakáže organizácia svojim zamestnancom používať mobilné telefóny v kancelárii, nikto nebude písať textové správy a telefonovať so svojou rodinou a priateľmi v pracovnej dobe. Je to tak? Áno, je. Opäť sa však treba na vec pozrieť z trochu iného uhla pohľadu. Náboroví pracovníci a príslušní zodpovední manažéri by mali byť natoľko schopní prijímať takých ľudí, ktorí nebudú takéto výhody zneužívať. Ich povinnosťou je zároveň dôsledne vyškoliť riadiciach pracovníkov na to, aby dokázali efektívne jednať s rôznymi previnilcami. Je to ťažká práca, ale stojí za to do toho investovať čas aj peniaze.

E-mailová politika

Toto opatrenie patrí do mladšej generácie. Niektoré spoločnosti postupne pristupujú k tomu, že obmedzujú mailovú politiku zamestnancov tým, že e-mailový softvér im prikazuje vybrať jednu z predvolených tém a až potom môžu odoslať správu adresátovi. Aj v tomto prípade sa nejedná o nič iné, len o dôveru. Ak neveríte ľuďom, ktorí pre vás pracujú, že dokážu správnym spôsobom využívať e-mail, prečo ste ich prijímali?

Existuje množstvo zamestnancov, ktorí by do firmy s uvedenými a podobnými korporátnymi politikami nenastúpili. Pracovníci firiem sú dospelí ľudia a tak by sa k nim malo pristupovať. Spoločnosti by miesto uvedených obmedzení mali investovať do školenia riadiacich pracovníkov, ktorí si dokážu efektívne poradiť s akýmkoľvek narušiteľom pracovnej disciplíny a morálky. Tento by následne slúžil ako odstrašujúci príklad pre ostatných.

Odporúčané ebooky

K téme