Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Prinášame zoznam najdôležitejších zmien v podnikaní od roku 2014. Vybrané zmeny v oblasti poistení, DPH, dane z príjmu a účtovníctva.
Zmeny v podnikaní od roku 2014. Aj v roku 2014 nastanú výrazné zmeny pre podnikateľské jednotky, ktoré významne ovplyvnia podnikateľské prostredie na Slovensku. Tu je ich zoznam.
1. Elektronická komunikácia s Finančnou správou
Od začiatku nového roka platí povinnosť výhradne elektronickej komunikácie s daňovými a colnými úradmi pre všetkých platcov dane z pridanej hodnoty a daňových poradcov, advokátov a zástupcov za daňový subjekt, ktorý zastupujú pri správe daní. Koncom novembra bolo takýchto podnikov 30-tisíc. Ich počet teda za posledný mesiac roka o polovicu klesol.
Finančná správa už od 1. januára 2014 uviedla do prevádzky nový portál, ktorý je vstupnou bránou pre elektronickú komunikáciu. Dostupný je na adrese www.financnasprava.sk/titulna-stranka. Registrácia na novom portáli je možná od 1. januára 2014.
2. Nové povinnosti v súvislosti s registračnými pokladnicami
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je podnikateľ povinný na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu spĺňajúceho náležitosti podľa ods. 1 alebo 2 tohto ustanovenia, ktorý vyhotovuje každou elektronickou registračnou pokladnicou a je povinný na vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazniť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, dátum, čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak „MF“.
Ak je na predajnom mieste umiestnených viac elektronických registračných pokladníc toho istého typu, toto vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť pri každej elektronickej registračnej pokladnici.
Vyobrazenie pokladničného dokladu musí byť pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné. Prílohou zákona nie je vzor alebo šablóna vyhotovenia pokladničného dokladu a zákon neupravuje ani rozmery vyobrazenia pokladničného dokladu.
Od začiatku roka 2014 si samostatne zárobkovo činné osoby musia nanovo vypočítať výšku preddavku na zdravotné poistenie na rok 2014 podľa pravidiel, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica. Vychádzajú pritom zo základu dane z príjmov z podnikania (riadok 43), ktorý si vypočítali v daňovom priznaní za rok 2012.
Na rok 2014 platia tieto pravidlá:
pri stanovovaní vymeriavacieho základ slúžiaceho na výpočet preddavkov na zdravotné poistenie sa základ dane neznižuje o nielen o odvody na zdravotné poistenie, ale ani o odvody na sociálne poistenie, ktoré SZČO zaplatila v roku 2012 (toto pravidlo sa prvýkrát uplatňovalo pri výpočte odvodov na rok 2013),
pri výpočte vymeriavacieho základu sa základ dane už nedelí koeficientom 1,9 (koeficient platný len na rok 2013), na rok 2014 ho nahrádza koeficient 1,6 (od roku 2015 bude platiť koeficient 1,486).
Ruší sa osobitný vymeriavací základ len na príjmy z dividend, ktorý bol zavedený do Zákona o zdravotnom poistení od roku 2013. Príjmy z dividend sa budú sčítavať s ostatnými príjmami, ktoré sa považujú za zárobkovú činnosť na účely Zákona o zdravotnom poistení, pričom maximálny vymeriavací základ sa na účely zdravotného poistenia stanoví len vo výške 60x priemernej mesačnej mzdy hospodárstva Slovenskej republiky z pred dvoch rokov.
4. Zmeny v sociálnom poistení od 1.1.2014
Od 1. januára 2014 sa pre samostatne zárobkovo činné osoby zvyšuje minimálny, ako aj maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na sociálne poistenie. Súčasne tak vzrastie minimálna aj maximálna suma poistného, ktoré sú SZČO povinné platiť.
Medzi najdôležitejšie zmeny v oblasti DPH patrí rozhodne zavedenie tzv. kontrolných výkazov, rozšírenie režimu tuzemského samozdanenia o ďalšie vybrané druhy tovarov a nové paragrafové znenie ustanovení o oprave základu dane.
5.1 Kontrolný výkaz
Kontrolný výkaz by mal slúžiť najmä na spárovanie vzájomných operácii medzi platiteľmi dane, t.j. slúžiť na zefektívnenie výberu daní, a obmedziť daňové podvody spôsobné nezahrnutím daňovej povinnosti u dodávateľov pri súčasnom uplatnení nároku na odpočet DPH u odberateľov. „Zavedenie kontrolného výkazu súčasne vnímame aj ako vhodný nástroj pri uplatňovaní inštitútu ručenia za daň zo strany finančnej správy,“ uviedol Peter Pašek, Managing Director, Accace k.s.
Dôvodom je skutočnosť, že na základe kontrolných výkazov finančná správa bude môcť rýchlo identifikovať odberateľov, ktorí si odpočítali DPH od platiteľov, ktorí sa nachádzajú na tzv. „čiernom“ zozname FR SR, a ktorí na druhej strane dané dodania vo svojom kontrolnom výkaze neuviedli, resp. priznali avšak svoju daňovú povinnosť si neuhradili.
Kontrolný výkaz sa bude podávať elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie a to v ten istý deň ako bude platiteľ podávať DPH priznanie. Lehota na jeho podanie je rovnaká ako v prípade DPH priznania, t.j. do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Kontrolný výkaz nebude potrebné podať len v prípade, ak platiteľ za dané zdaňovacie obdobie nemá povinnosť podať daňové priznanie alebo nemá v daňovom priznaní povinnosť uviesť žiadne údaje o plneniach resp. je povinný uviesť avšak len údaje o intrakomunitárnych dodaniach do iných členských štátov, o vývoze tovarov alebo o dodaní v rámci trojstranného obchodu a súčasne si vo svojom daňovom priznaní neuplatňuje právo na odpočet DPH s výnimkou uplatnenia nároku na odpočet DPH z dovozu zaplatenú colnému úradu pri dovoze.
Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší spomínané povinnosti opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania daného stavu.
„Osobne považujeme schválené znenie §78a ods. 10 a 11 Zákona o DPH za nie veľmi podarené, pretože na jednej strane upravuje výzvy, ktoré bude daňový úrad zasielať platiteľom dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo pravdivosti údajov v ňom uvedených, na strane druhej bude daňový úrad povinný vyrubovať pokutu do výšky 10 000 eur aj v prípade ak sa v kontrolnom výkaze neuvedenú správne údaje a to bez ohľadu na skutočnosť, či daňový úrad na ich opravu platiteľa dane vyzve alebo nie,“ uviedol Pašek.
Problém môže nastať najmä v prípade poradových čísiel faktúr ktoré môžu obsahovať aj rôzne iné ako číselné znaky, ktoré dodávateľ a tak i odberateľ vzhľadom na svoje softvérové vybavenie môžu zaznamenávať odlišne. Keďže sa aj takéto pochybenie môže považovať za nesprávne uvedený údaj v kontrolnom výkaze môžu hroziť platiteľom dane od budúceho roku pokuty.
„Napriek vyššie uvedeným problémom zastávame názor, že samotné zavedenie kontrolného výkazu môže viesť k výraznému zníženiu daňových únikov na DPH v SR,“ dodal Pašek.
5.2 Rozšírenie tzv. „tuzemského samozdanenia“
Čo sa týka rozšírenia tzv. „tuzemského samozdanenia“ tak ten by sa mal rozšíriť o dodania konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín, železa a ocele, okrem kovového odpadu a šrotu (pozn. kovový šrot a odpad je osobitne riešený v §69 ods. 12 písm. a) Zákona o DPH) a vybraných výrobkov zo železa a ocele, mobilných telefónov a integrovaných obvodov v prípade ak základ dane na faktúre v prípade dodania týchto komodít medzi dvoma platiteľmi dosiahne sumu 5 000 eur a viac.
Cieľom tohto opatrenia je zabránenie „kolotočovým“ podvodov s týmito komoditami. „Osobne považujeme zavedenie režimu tzv. „tuzemského samozdanenia“ za najefektívnejší nástroj v boji proti daňovým podvodom na DPH v prípade transakcií medzi platiteľmi dane,“ uviedol Pašek.
5.3 Lehota na vyhotovenie dokladov o oprave základu dane
Vhodnou zmenou je aj nové ustanovenie, ktoré upravuje lehotu na vyhotovenie dokladov o oprave základu dane. Táto lehota bude stanovená na 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná na vykonanie predmetnej opravy základu dane.
„Rovnako vnímame pozitívne aj nové paragrafové znenie, ktoré umožní, aby príjemca plnenia nemusel opraviť odpočítanú daň iba na základe vyhotoveného dokladu o oprave základu dane zo strany dodávateľa, t.j. tak ako funguje v súčasnosti. S dokladmi o oprave základu dane v praxi vznikajú problémy najmä z toho dôvodu, že v súčasnosti neexistuje zákonná lehota, v ktorej je povinnosť takýto doklad vyhotoviť,“ uviedol Pašek.
Navrhovanou zmenou ustanovenia sa určuje zdaňovacie obdobie, v ktorom bude platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň, pričom na rozdiel od v súčasnosti platnej právnej úpravy nebude táto oprava viazaná iba na existenciu došlého dokladu o oprave základu dane.
„Za pozitívnu zmenu vnímame aj posunutie lehoty na podávanie súhrnných výkazov a to do 25 dňa od skončenia obdobia, za ktoré sa povinne súhrnný výkaz podáva,“ dodal Pašek.
V súvislosti s novelou Zákona o DPH je nutné poukázať i na rozšírenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň aj na prípady zdaniteľnej osoby, ktorá je právnickou osobou, ktorej spoločníkom je iná právnická osoba, ktorá má nedoplatky na DPH 1 000 eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia z dôvodu opakovaného porušenia povinnosti podávania daňových priznaní, opakovaného nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti, opakovaného nezastihnutia zo strany správcu dane a opakovaného porušenia povinností pri daňovej kontrole v rámci kalendárneho roka. Do konca roku 2013 sa vyššie uvedené vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré vystupujú v pozícii spoločníka resp. konateľa zdaniteľnej osoby – právnickej osoby, ktorá žiadala o registráciu na daň.
Po novom sa povinnosť skladať zábezpeku bude vzťahovať aj na tie zdaniteľné osoby, ktoré sa stanú platiteľmi z dôvodu nadobudnutia hmotného a nehmotného majetku v rámci nabodnutého podniku alebo jeho časti, ak by sa ako „bežní“ žiadatelia o registráciu považovali za „rizikový“ subjekt, u ktorého by správca dane pristupoval k vyrubeniu zábezpeky.
V podstate sa na danú skupinu bude nazerať rovnako ako na zdaniteľné osoby, ktorá sa registrujú na DPH „bežným“ spôsobom. „Predmetnú zmenu považujeme za významnú z hľadiska skutočnosti, že práve kúpa podnikov alebo ich časti sa často používala nie len na samotné získanie registrácie k DPH, ale aj k spôsobu obchádzania vyrubenia zábezpeky u rizikových zdaniteľných osôb. Dôvodom bola skutočnosť, že súčasné znenie Zákona o DPH podobné ustanovenie nepozná,“ uviedol Pašek.
Rovnako sa bude zábezpeka na daň vyrubovať od roku 2014 aj v prípadoch, ak sa bude jednať o zdaniteľné osoby registrované v SR ako zahraničné osoby podľa §5 Zákona o DPH alebo z titulu zásielkového predaja v prípade, že ich registrácia sa napr. z dôvodu zriadenia prevádzkarne na účely DPH v SR zmení na registráciu podľa §4 Zákona o DPH a tieto osoby sa budú považovať za rizikové v zmysle ustanovení Zákona o DPH.
6. Daň z príjmov
6.1 Daňové licencie
Pre oblasť dane z príjmov by sme chceli poukázať na plánované zavádzanie tzv. daňových licencií zo strany MF SR. Výška takejto „minimálnej dane“ bude závisieť pritom od výšky tržieb spoločnosti a od toho či sa bude spoločnosť považovať za platiteľa dane z pridanej hodnoty (DPH) alebo nie. Neplatiteľ DPH s tržbami do 500 000 eur by mal platiť 480 eur, platiteľ DPH s tržbami do 500 000 eur bude platiť 960 eur a pre subjekty s tržbami nad 500 000 eur MF SR stanovilo výšku daňovej licencie na úrovni 2 880 eur.
Výšky daňových licencií
Výška daňovej licencie
Daňovník (firma)
480 eur
neplatiteľ DPH s tržbami do 500-tisíc eur
960 eur
platiteľ DPH s tržbami do 500-tisíc eur
2 880 eur
subjekt s tržbami nad 500-tisíc eur
Kto nebude licenciu platiť
živnostníci
daňovník v roku v ktorom si založí firmu, nebude platiť daňovú licenciu
daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie,
daňovník s právnou formou verejno-obchodná spoločnosť,
Národná banka Slovenska
Fond národného majetku SR
daňovník v konkurze a likvidácii
daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu alebo chránené pracovisko
Úľavu na daňovej licencii vo výške jednej polovice budú mať tí daňovníci, ktorých priemerný evidenčný počet zamestnancov so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20% z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov.
Daňová licencia sa nebude vzťahovať na daňovníka, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. t.j. v prípade napr. novovzniknutých spoločnosti. Oslobodenia od platenia minimálnej dane sa nebude vzťahovať na daňovníkov, ktorí vznikli ako právni nástupcovia daňovníka zrušeného bez likvidácie.
Daňové licencie nebudú platiť napríklad aj neziskové organizácie a daňovníci, ktorí prevádzkujú chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Daňové licencie nebudú platiť ani daňovníci od vstupu do likvidácie, respektíve od vyhlásenia konkurzu.
Daňová licencia bude splatná v lehote na podanie daňového priznania. V prípade, že za príslušné zdaňovacie obdobie bude výška zaplatenej daňovej licencie vyššia ako výška daňovej povinnosti vypočítaná v daňovom priznaní „bežným“ spôsobom, tak takýto rozdiel sa bude započítavať s daňovou povinnosťou pred uplatnením preddavkov na daň, najviac však v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach po zdaňovacom období, za ktoré tento rozdiel vznikol. Vyššie uvedený rozdiel sa bude môcť započítať v nasledujúcich troch zdaňovacích obdobiach len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie za príslušné zdaňovacie obdobie. Na účely zápočtu nebude možné započítať sumu neuplatnenej daňovej licencie z predchádzajúcich rokov a aktuálnu sumu daňovej licencie posunúť do ďalších rokov.
V prípade, že zdaňovacie obdobie bude kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov, suma daňovej licencie sa bude pomerne krátiť podľa počtu kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia.
Daňová licencia sa bude vzťahovať až na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 01. januára 2014, t.j. v prípade PO s hospodárskym rokom sa nebude týkať hospodárskeho roku, ktorý začal pred 01. januárom 2014.
Zároveň sa stanovuje, že prechod z kalendárneho roka na hospodársky rok uskutočnený v kalendárnom roku 2014 nemá vplyv na povinnosť platenia daňovej licencie. Daňová licencia za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu tejto zmeny sa uhradí spolu s daňovou licenciou za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína dňom zmeny, t.j. uhradí sa v roku 2015.
6.2 Zmena zdanenia využívania služobného vozidla aj na osobné účely
Od budúceho roka by sa malo zmeniť aj zdanenie využívania služobného vozidla aj na súkromné účely. Zmena spočíva v tom, že firemné vozidlo, ktoré môže zamestnanec využívať aj na súkromné účely, mu zdaní jeho zamestnávateľ inak než doteraz. Po novom sa navrhuje, aby sa počas ďalších rokoch nasledujúcich po roku zaradenia vozidla do užívania vychádzalo pri výpočte nepeňažného príjmu (pozn. 1 % zo vstupnej ceny vozidla) zo vstupnej ceny ktorá by sa každoročne znižovala o 12,5 % z hodnoty.
Zruší sa teda prax zdaňovania „starých“ vozidiel nespravodlivo vysokou daňou, pričom vozidlo sa bude môcť „dodaňovať“ zamestnancom maximálne po dobu 8 rokov.
Vyššie uvedený postup sa použije prvýkrát pri výpočte zdaniteľného príjmu zamestnanca za január 2014. „Chceli by sme upozorniť, že ak bolo zamestnancovi v predchádzajúcom zdaňovacom období poskytnuté to isté motorové vozidlo zamestnávateľa aj na použitie na súkromné účely, nepeňažný príjem sa vypočíta zo zníženej vstupnej ceny,“ uviedol Pašek.
6.3 Zjednotenie spodnej hranice preddavkov
Od roku 2014 by sa mala zjednotiť spodná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov medzi PO a FO na úrovni 2 500 eur. V súčasnosti je táto hranica v prípade PO na úrovní 1 659,80 eur, zatiaľ čo u FO na úrovni 2 500 eur. „V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že bude potrebné vykonať prepočet preddavkov na daň z príjmov PO splatných po novom roku,“ uviedol Pašek.
6.4 Dodanenie záväzkov
Od roku 2014 by malo nadobudnúť účinnosť nové ustanovenia o „dodanení záväzkov“. Zámerom úpravy je zjednotenie časového testu na zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť s časovým testom na daňovú uznateľnosť tvorby opravných položiek u pohľadávok. Daňovník bude povinný zvýšiť základ dane v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynula od lehoty splatnosti neuhradeného záväzku a síce vo výške:
20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak uplynulo viac ako 360 dní po dátume splatnosti,
50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak uplynulo viac ako 720 dní po dátume splatnosti,
100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak uplynulo viac ako 1080 dní po dátume splatnosti.
6.5 Daňové straty
Od roku 2014 bude možné umoriť daňové straty už len po dobu 4 zdaňovacích období a to rovnomerne. Podľa aktuálneho znenia ZDP je možnosť umorovania nastavená na dobu 7 zdaňovacích období, pričom umorovaná výška nie je limitovaná.
Neumorené daňové straty za roky 2010 až 2013 alebo súčet týchto neumorených daňových strát bude možné od roku 2014 odpočítať už len rovnomerne po dobu 4 rokov. V prípade, ak daňovník mohol straty vykázané v rokoch 2010 až 2012 odpočítavať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach od ich vykázania, ale ich neodpočítal, musí už postupovať spôsobom podľa § 30 ods. 1 ZDP účinného od 1. januára 2014, t.j. nemôže ich douplatňovať podaním dodatočného daňového priznania spôsobom platným do konca roka 2013.
FO už nebude môcť odpočítať daňové straty vykázané v rokoch 2010 a 2011 od úhrnu čiastkových základov dane podľa § 6 až 8 ZDP, ale už iba od čiastkového základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Len neumorená výška daňových straty napríklad za rok 2009, na ktorú sa podľa pôvodného znenia ZDP účinného do konca roku 2009 vzťahovala možnosť umorovania iba počas 5 nasledujúcich zdaňovacích období, môže umoriť v doposiaľ neumorenej výške v zdaňovacom období 2014.
V prípade uplatňovania daňovej straty u FO z obdobia pred 01. januárom 2010 ostáva aj možnosť ich odpočítania od úhrnu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až 8 ZDP.
6.6 Zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb
Od roku 2014 je plánované zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23% na 22%. Schválené znenie §52w ZDP, ktoré ustanovuje, že znížená sadzba dane z príjmov PO sa prvý krát použije na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014, t.j. nebude sa týkať hospodárskeho roku PO, ktorý začal pred 01. januárom 2014. Je potrebné upozorniť, že predmetná zmena bude mať rovnako vplyv na výpočet preddavkov PO od januára 2014.
6.7 Daňová evidencia
S účinnosťou od 1. januára 2014 sa navrhuje, aby pri uplatňovaní preukázateľne vynaložených výdavkov formou daňovej evidencie mohli daňovú evidenciu využiť všetci daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu. Zároveň sa ruší druhá forma vedenia evidencie preukázateľných výdavkov pre príjmy z prenájmu, ktorá je nahradená práve daňovou evidenciou a zjednocuje sa aj evidencia pre paušálne výdavky s daňovou evidenciou, pričom však v tomto prípade vedú daňovníci takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.
S účinnosťou od 1.januára 2014 si preto daňovníci s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorí uplatňujú preukázateľné výdavky, budú môcť vybrať, či budú viesť
Pre oblasť účtovníctva by sme chceli poukázať na zavedenie inštitútu mikroúčtovných jednotiek (ďalej len „MUJ“), ktorých výhodou bude povinnosť podávania zjednodušenej formy poznámok v porovnaní s bežnými účtovnými jednotkami.
Za MUJ sa pritom bude rozumieť obchodná spoločnosť, družstvo, fyzická osoba podľa účtujúca v sústave podvojného účtovníctva a pozemkové spoločenstvo, ak:
a) za účtovné obdobie, v ktorom vznikla, rozhodla sa postupovať ako MUJ, alebo
b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie neprekročila dve z týchto podmienok:
1. celková „brutto“ hodnota majetku nepresiahla 350 000 eur,
2. čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať, alebo
c) dve z podmienok podľa písmena b) prekročila len v jednom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období podľa písmen a) a b) sa považovala za MUJ.
Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky hore uvedené sa stáva MUJ, ak sa tak rozhodne; táto účtovná jednotka je povinná postupovať pri účtovaní a vykazovaní ako MUJ v období, kým spĺňa podmienky hore uvedené podmienky.
Minimálna mzda sa od januára 2014 zvýši o 4,2 %, resp. o 14,3 eura na 352 eur. Minimálny hodinový zárobok v budúcom roku dosiahne 2,023 eura namiesto súčasných 1,941 eura. Najnižšie zárobky tak na budúci rok vzrastú najrazantnejšie od prijatia eura v roku 2009.
9. Podnikatelia majú povinnosť uvádzať pri komunikácií s bankou číslo ich bankového účtu v tvare IBAN
Podľa požiadaviek SEPA sú všetci podnikatelia povinní od 1. 2. 2014 pri komunikácii s bankami používať bankové účty v tvare IBAN. Zmeny nastanú aj pri inkasných príkazoch. Fyzické osoby majú povinnosť prechodu na IBAN v predĺženej lehote, a to od 1. 2. 2016.
Štatutári firiem alebo zamestnanci, ktorí majú najmenej 50-percentnú účasť na majetku zamestnávateľa, nebudú v prípade vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa krytí dávkou garančného poistenia.
11. Od januára musia obce daniarom ohlasovať ambulantný predaj
Podľa novely živnostenského zákona, ktorá začne platiť od 1. januára 2014, majú obce finančnej správe zasielať oznámenie o vydaní povolenia na zriadenie trhového miesta a na predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhovom mieste.
Parlament prelomil prezidentove veto a opätovne schválil zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý zásadným spôsobom obmedzuje slobodu zamestnávateľov s viac ako 20 zamestnancami. Od 1. januára 2014 strácajú možnosť nesúhlasiť s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Ak kolektívna zmluva v podniku upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom tieto vyššie nároky.
