Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Stále zostane na posúdení podnikateľa, či si uplatní 80 % odpis na majetok, ktorý využíva aj na súkromné účely.
Odpisy sa zmenia, 80% paušál na PHM ostane
Menia sa odpisy, lekárom pribudnú registračné pokladne a vzniknú virtuálne registračné pokladnice. To je len niekoľko zmien z novely zákona o dani z príjmov, ktorú vo štvrtok schválil parlament hlasmi vládnych zákonodarcov. Za hlasovalo 79 zo 135 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov, zdržalo sa 6 poslancov.
Zmeny v odpisoch
Medzi najdôležitejšie zmeny patria zmeny v odpisoch. Podľa dôvodovej správy k materiálu to má pomôcť v konsolidácii verejných financií. Od budúceho roka sa tak rozšíri počet odpisových skupín zo 4 na 6. V konečnom dôsledku sa skráti odpisovanie výrobných technológií z 12 na 8 rokov, na druhej strane sa však až dvojnásobne predĺži odpisovanie nevýrobných nehnuteľností na 40 rokov. Toto opatrenie sa stalo zrejme najväčším terčom kritiky zo strany opozície. Tá vyčítala vláde retroaktivitu, oslabovanie udržateľnosti verejných financií aj príliš veľkú zmenu v odpisovaní budov, ktorá podnikateľom nabúra finančné plány.
Ďalšími zmenami v zákone je často medializované limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov podnikateľov s nízkym daňovým základom hranicou 48 tis. eur, zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného finančným prenájmom, zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené spoločnosti či rozšírenie transferového oceňovania.
Vláda tiež tvrdí, že presadenými zmenami sa má zvýšiť daňová spravodlivosť. Preto sa napríklad zmení spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov vo forme nepeňažného plnenia, zavedie sa zrážková daň farmafirmám z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení od farmaceutických firiem.
Podpora výskumu
Cez zákon sa taktiež zvyšuje podpora výskumu a vývoja dodatočným odpočtom 25 % nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Ani v tomto bode sa však návrh nevyhol kritike zo strany opozície. Jej poslanci totiž tvrdia, že formulácia tohto bodu je vágna a vytvorí priestor na jeho zneužívanie zo strany špekulantov.
Poslanecké pozmeňujúce návrhy
Vládny návrh novely zákona o dani z príjmov však prešiel pri hlasovaní aj významnými zmenami. Okrem takmer 60-tich bodov zo spoločnej správy výborov totiž parlament odsúhlasil aj niekoľko poslaneckých pozmeňujúcich návrhov. Podľa spoločnej správy sa tak z novely vypustil zoznam majetku, ktorý môže byť okrem podnikania využívaný aj na osobnú spotrebu. Stále tak zostane na posúdení podnikateľa, či si uplatní 80 % odpis na majetok, ktorý využíva aj na súkromné účely, alebo ho odpíše presným pomerom jeho využívania na podnikateľské, resp. osobné účely.
Z návrhu tiež vypadlo zrušenie 80 % paušálnych nákladov na spotrebované pohonné hmoty a zvýšil sa počet dokladov, s ktorými možno využívať virtuálnu registračnú pokladnicu z 300 na 1 000 mesačne.
Z celkovo 18 predložených poslaneckých návrhov prechádzali najmä tie od vládnych poslancov. A nie všetky sa týkali priamo zákona o dani z príjmov. Poslancovi Smeru-SD Ľubomírovi Petrákovi napríklad prešiel návrh na nepriamu novelu zákona o miestnych daniach, ktorým sa upravuje oprávnenie správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Z ostatných poslaneckých návrhov prešlo napríklad zaradenie vína medzi daňovo uznateľné reklamné predmety, stanovenie sumy 10 eur za štvrťrok, pod ktorú nebudú musieť lekári samozdaňovať dary a nepeňažné plnenia od farmafiriem či úpravy pri poplatkoch za výherné automaty.
Niektoré návrhy prešli aj poslancom z radov opozície. Miroslav Beblavý uspel s návrhom, aby daňová správa zverejňovala údaje o firmách, ktoré si uplatňujú zvýšené odpočty na výdavky na výskum a vývoj. Cieľom má byť vytvorenie podmienok pre jednoduchšie zisťovanie zneužívania odpočtu týchto výdavkov. Danielovi Lipšicovi zase prešiel návrh, aby poskytnutá odmena oznamovateľovi protispoločenskej činnosti bola oslobodená od dane.
Kollár a Lipšic so zmenami neúspešní
Opozičným poslancom viacero návrhov neprešlo. Jozef Kollár napríklad neuspel s iniciatívou, ktorou by sa nový systém odpisov uplatňoval iba na majetok obstarávaný po 1. januári budúceho roka. Tvrdil totiž, že navrhované opatrenie je retroaktívne.
Nepochodil ani Daniel Lipšic s návrhom na zachovanie súčasných parametrov asignačnej dane, ktorá od budúceho roku klesne z 1,5 % na 1 % z uhradenej dane. Mnohé projekty tretieho sektora tak môžu byť podľa neho od roku 2016 výrazne obmedzené. „Mnohé skvelé aktivity, ktoré tretí sektor vykonáva, ako sú vzdelávacie, charitatívne, kultúrne či športové projekty budú vo výraznej miere obmedzené,“ vyhlásil Lipšic s tým, že nadšenci nebudú môcť robiť to, čo štát nevie alebo nechce robiť.
Pokles asignácie mal byť kompenzovaný inými mechanizmami, ktoré by mali motivovať podnikateľský sektor sponzorovať neziskové aktivity. „Systém asignácie nie je zlá vec. Umožňuje jednotlivcom a firmám povedať, kam malá časť dane pôjde,“ konštatoval.
Rovnako neprešiel ani návrh poslanca Miroslava Beblavého, ktorý žiadal limitovať obstarávaciu cenu automobilov vo verejnej správe v nadväznosti na dosiahnuté rozpočtové výsledky.
Zákon nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roku. Niektoré ustanovenia však majú termín účinnosti už od 1. decembra tohto roku a niektoré od 1. apríla 2015.
