Hľadáte svojho prvého zamestnanca? Čítajte, ako viesť pracovný pohovor

Aj vy patríte k začínajúcim podnikateľom a hľadáte odpoveď na otázku, ako viesť pracovný pohovor a ako sa vyvarovať najčastejším chybám? Tak práve vám je určený nasledujúci článok, v ktorom vám objasníme, čo robiť pri pohovore s potenciálnym zamestnancom a vôbec ako viesť pohovor.

Výberový pohovor má byť profesionálnou aktivitou

Môžeme konštatovať, že základnou metódou pri výbere pracovníkov je práve výberový rozhovor – interview. Jeho realizácia je vysoko profesionálnou aktivitou, na ktorú sa treba riadne pripraviť. Dôležité je stanoviť:

• Kto bude účastníkom interview? Budú na ňom dvaja, alebo jeden uchádzač a komisia – tzv. panelový rozhovor alebo viacero uchádzačov a komisia – skupinový rozhovor?
• Čo bude obsahom rozhovoru?
• Do akej miery bude vopred určený priebeh rozhovoru? Uprednostníte štruktúrovaný rozhovor, polo štruktúrovaný alebo voľné interview?
• Kde a ako dlho bude trvať rozhovor?
• Ako a aké otázky klásť? Budú otázky uzavreté, otvorené, primárne alebo sekundárne?

V podstate, ide vždy o to isté – vybrať toho správneho! Aj preto sa treba držať pravidiel o tom, ako viesť pracovný pohovor. Základné pravidlo číslo jeden znie – všetkého veľa škodí, a to sa týka aj otázok. Akonáhle kladiete veľa podobných otázok rýchlo za sebou, uchádzača tým úplne pohltíte a uvediete ho do neistoty. Pri osobných pohovoroch je oveľa dôležitejšie to, čo uchádzači hovoria ako to, čo vychádza od vás. Cieľom je dozvedieť sa čo najviac dôležitých skutočností, informácií a názorov uchádzačov. Dôležité je teda vedieť, ako pripraviť pracovný pohovor.

Mlčanie je nad zlato

Skúste položiť jednu otázku a čakať na odpoveď, výsledky budú neuveriteľné. Zmení sa tón rozhovoru, pomer počtu vašich slov k uchádzačovi, a tiež výraz a angažovanosť vás oboch.

Ďalším tréningom je klásť také otázky, ktoré rozširujú priestor na odpovede namiesto toho, aby ho zužovali. Zužujúcim otázkam sa hovorí aj navádzacie a sú to tie, ktoré uchádzača bezpečne dovedú k jednej odpovedi. Napríklad: „Môžete povedať, že by sa vám takáto práca páčila?“ Čo asi na takúto otázku môže ten druhý, zahnaný do kúta, odpovedať? Nič iného len jednoslovné: „Áno.“

Na druhej strane otázka, ktorá rozšíri možnosť pre odpoveď môže znieť takto: „Popíšte mi, prosím, čo konkrétne by sa vám páčilo na tejto pozícií?“ Pri takto formulovanej otázke sa jednoznačne otvára priestor pre uchádzača, aby prezentoval sám seba.

Chcete vedieť ako?

Ďalším majstrovským kúskom je naučiť sa, ako sa nehanbiť v prípade, že chceme získať naozaj konkrétne odpovede. Určite každý z vás zažil situáciu, keď vám zamestnanec, kolega na celkom peknú otázku, ako napríklad: „Ako si poradíte so zvládnutím tejto úlohy?“ odpovedal: „No… naučím sa to, niekde si to nájdem.“ V tomto prípade je na mieste otázka: „Ako?“. S formuláciou odpovede začne uchádzač premýšľať nad procesom, cestou, ktorú má zvládnuť.

Počas premýšľania si ujasní a i vám objasní, čo tým vlastne chcel povedať a občas je to skutočne veľmi prínosné. Dá sa tak predísť mnohým nedorozumeniam a nepochopeniu.

10 chýb, ktorým by ste sa mali vyvarovať

1. Nedostatočná pripravenosť

Pripraviť sa na pracovný pohovor by nemalo byť len povinnosťou uchádzača, ale aj zamestnávateľa. Odborníci radia, aby ste vyzvali uchádzača na začiatok k tomu, aby niečo o sebe povedal. Neznamená to však, že sa o dotyčného vopredu nezaujímate a neviete ani, ako sa volá.

Poriadne si vopred preštudujte materiály, ktoré máte k dispozícií, aby ste pri samotnom pohovore na nič nezabudli. Nejde len o etiketu, ale hlavne o to, aby vám niečo dôležité neuniklo. Dôležité je byť dochvíľny, vybrať správne priestory, kde vás nebude nič rušiť a kde sa budete dobre počuť.

2. „Pokec“ namiesto pohovoru

S nepripravenosťou súvisí i ďalšia chyba, ktorej sa niektorí podnikatelia dopúšťajú. Pohovor nijak nevedú, nechávajú ho voľne plynúť a počúvajú uchádzača. Len sa rozprávajú a nepýtajú sa na dôležité informácie.

Rozhovor musíte viesť vy a musíte sa pri ňom pýtať na konkrétne veci. Vaším cieľom je zistiť o kandidátovi čo najviac, aby ste mohli rozhodnúť, či ho príjmete. Účelom pohovoru nie je si pekne pokecať. Časté sú predpoklady, že kandidát vie to alebo to… mnohokrát sú to len domnienky, preto sa zamerajte na konkrétne otázky. Pretože nestačí sa len domnievať, musíte si byť istí.

3. Nadradené správanie

V mnohých ľuďoch ostáva zakorenené, že zamestnávateľ je ten, kto si vyberá a rozkazuje. Uchádzač počúva a môže len dúfať, že si ho podnikateľ vyberie. Uvedomte si avšak, že si nevyberáte len vy zamestnanca, ale i on si vyberá vás, resp. spoločnosť, v ktorej chce pracovať.

Akákoľvek nadradenosť tak, rozhodne, nie je na mieste a môže sa vám vypomstiť. Uvedomte si, že ste si s uchádzačom rovní. Dajte si pozor aj na reč tela a neverbálnu komunikáciu. „Nezamilujte“ sa hneď do prvého kandidáta, ktorý pohovor absolvuje. Zamestnávatelia majú tendenciu porovnávať ďalších s tým prvým. Mali by však zostať neutrálni, každého posudzovať jednotlivo. Všetci majú nárok na rovnaké podmienky, rovnaký prístup i informácie.

4. Prílišná familiárnosť

Nepovyšujte a ani sa nesprávajte príliš familiárne. Prísť na pohovor s tým, že ste sa včera „strieskali“ tak, že ste spadli pod stôl a potom ste „zbalili“ barmanku možno trochu uvoľní atmosféru, ale príliš vám to v očiach uchádzača nepomôže. Na pohovore sa nesnažíte len vy spoznať kandidáta, ale aj on sa snaží spoznať vás a zistiť všetko o pracovnej pozícií, firme, kolektíve a nadriadenom.

5. Kladenie diskriminačných otázok

Napriek tomu, že by ste o uchádzačovi chceli vedieť všetko, existujú veci, ne ktoré sa podľa antidiskriminačného zákona pýtať nemôžete. Ide o celkom dlhý zoznam. Zakázané sú otázky na pohovore týkajúce sa veku, zdravotného stavu, plánovania rodiny, tehotenstva a detí, náboženstva a filozofického presvedčenia, sexuálnej orientácie, majetku a finančných záväzkov, národnosti, rasy a etnika, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, trestnoprávnej zodpovednosti.

6. Prílišná váha na prvý dojem

Častou chybou býva, že dáte príliš na prvý dojem, a to tak v pozitívnom ako aj v negatívnom zmysle slova. To, že niekto vystupuje sebavedome, rozumne a sympaticky ešte neznamená, že taký naozaj je a že sa o pár mesiacov nebudete diviť, koho ste si to do firmy pritiahli. Takisto neodsudzujte kandidáta, ktorý sa vám na prvý pohľad nezdá. Je možné, že má trému, ktorá ho negatívne ovplyvňuje. Nervozitu nehodnoťte hneď ako zápornú. Nervozita je často sprievodným znakom toho, že uchádzač má skutočný záujem o ponúkanú pracovnú pozíciu a že mu na tom záleží.

7. Nesprávna práca s referenciami

Referencie z predchádzajúcich zamestnaní môžu pre vás tvoriť cenný zdroj informácií. Nespoliehajte sa však iba na informácie od uchádzača. Overte si ich aj sami. Podľa odborníkov tým rýchlo a účinne zistíte nakoľko je uchádzač spôsobilý a či je na danú pozíciu kompetentný. Akékoľvek overovanie referencií by však malo prebehnúť s vedomím uchádzača. Mnohí z nich stále pracujú a ich nadriadení nemusia ani len tušiť o tom, že si hľadajú novú prácu. Tým by ste im riadne zavarili.

8. Nedostatočná kvalita a kvantita informácií

Ako už bolo uvedené v predošlých bodoch, pracovný pohovor nie je jednostranným aktom. Aj kandidát si vyberá, či k vám pôjde pracovať. Uvedomte si, že vy chcete maximum informácií o uchádzačovi a on chce maximum detailov o ponúkanej pracovnej pozícií. Medzi časté chyby patrí nedostatočná kvalita a kvantita poskytovaných informácií zo strany zamestnávateľa.

To môže viesť k tomu, že realita nakoniec nezodpovedá predstavám uchádzača a rozhodne sa odísť ešte v skúšobnej dobe. Uchádzač musí dopredu vedieť, či sa jeho hodnoty zhodujú s firemnou kultúrou a naopak. Nie menej dôležité je aj definovať ciele, podľa ktorých bude zamestnanec hodnotený a posudzovaný. Informácie, ktoré tvoria jeho náplň práce sú taktiež samozrejmosťou.

9. Absencia spätnej väzby

Počas pohovoru by ste uchádzačovi mali oznámiť termín, v ktorom mu oznámite, či ste sa rozhodli pre neho alebo iného kandidáta. Tento termín musíte dodržať a nie si po mesiaci spomenúť, že ste vlastne neúspešných kandidátov zabudli informovať. O tom, či máte neúspešným kandidátom prezradiť dôvod, prečo ste ich neprijali alebo nie, sa polemizuje. Názory odborníkov sa rôznia.

10. Neinformovanie o priebehu pohovoru

Posledný prešľap sa týka najmä väčších firiem a náročnejších pracovných pohovorov, ktoré prebiehajú v niekoľkých kolách. Pokiaľ uchádzačom chýba informácia, ako dopadli v predošlom kole, ľahko sa môže stať, že si medzi časom nájdu niečo iné. Mohli by ste tým prísť o schopného zamestnanca, a to len preto, že ste ho neinformovali včas o výsledku predošlého kola a o budúcom vývoji pohovoru.<

Už máte už jasnejšiu predstavu o tom, ako viesť pracovný pohovor a čo si všímať pri pohovore? Veríme, že sme vám aspoň trochu pomohli a naviedli vás na správnu cestu. Koniec koncov, je to len o praxi a tá robí majstra.

lm

Zdroj: Doc. Phdr. Ján Ferjenčík, CSc., Ing. Mária Bosáková: Riadenie ľudských zdrojov, Bratislava : Ekonóm, 2001

K téme