Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Medziročne bol verejný dlh krajiny vyšší až o 8,5 % hrubého domáceho produktu.
Slovensko tak stále patrí k štátom, ktoré majú v rámci Európskej únie relatívne nižšie dlhy a naďalej sa drží pod priemerným dlhom eurozóny aj Európskej únie ako celku.
Rast slovenského dlhu už nabral grécke tempo
Negatívnejšou správou je však tempo, akým slovenský verejný dlh v posledných mesiacoch stúpa. V medziročnom porovnaní totiž rástol verejný dlh na Slovensku v porovnaní k výkonu ekonomiky šiestym najrýchlejším tempom v rámci únie. Rýchlejšie dlh rástol iba problémovým krajinám, ako sú Grécko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Cyprus.
Väčšinu verejného dlhu Slovenska tvorili vydané štátne cenné papiere, ktorých podiel na hrubom domácom produkte predstavoval 48,7 %. Ostatné pôžičky sa na verejnom dlhu krajiny podieľali objemom vyše 6 % výkonu ekonomiky. Zahraničná pomoc, do ktorej sa Slovensko zapojilo v rámci boja proti dlhovej kríze v eurozóne, sa na výške dlhu podieľala 2,2 % hrubého domáceho produktu. V nominálnom vyjadrením verejný dlh Slovenska v sledovanom období predstavoval takmer 39,4 mld. eur.
Lepšie má byť až v roku 2016
Slovenská vláda pritom v aktuálnom Programe stability, ktorý zasielala na posúdenie do Bruselu, plánuje v tomto roku udržať verejný dlh pod hranicou 55 % vo výške 54,8 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch by však mal dlh stúpnuť na vyše 56 % a znižovať by sa mal začať až v roku 2016, kedy sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky.
Dlhová brzda uz dobieha Ficovu vládu
Hranica 55 % je pritom už treťou hranicou ústavnej dlhovej brzdy. Jej prekročenie by znamenalo, že rezort financií by musel viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokovala by sa rezerva vlády a premiéra a zároveň by kabinet musel predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov. Rovnako by si nemohli rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy. Už pri prekročení 53-percentnej hranice pritom kabinet musí na rokovanie parlamentu predložiť návrh opatrení, ktorými sa má dlh znížiť a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu.
Smeráckych poslancov dlh nezaujíma
Prvú 50-percentnú hranicu dlhovej brzdy pritom slovenský verejný dlh prekročil už v minulom roku. Vyplývala z toho povinnosť pre rezort financií predložiť do Národnej rady SR správu o tom, prečo dlh stúpol a čo vláda navrhuje na jeho zníženie. Minister financií Peter Kažimír si túto povinnosť splnil listom zaslaným predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Opozícia však žiadala širšiu diskusiu na túto tému a zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu, kde jej však poslanci vládneho Smeru neodsúhlasili program. Opozícia však tvrdí, že mimoriadnu schôdzu k verejnému dlhu sa pokúsi zvolať opäť na jeseň.
