Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Šesť z desiatich veriteľov sa zastavilo priamo u dlžníka doma, 18% by neváhalo zavolať manželovi (manželke).
Úroky by sme pýtali ešte nižšie, ako najlacnejšie profi spoločnosti
Keby Slováci sami mali niekomu požičať peniaze, podmienky by zrejme nastavili prísnejšie než väčšina finančných domov. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu Home Credit, ktorý spracovala výskumná agentúra Ipsos, Slováci by neotáľali napríklad s upomienkami pre dlžníkov.
Hoci by ale mali na dlžníkov veľké nároky, sami by až tak zodpovednými veriteľmi podľa prieskumu neboli. Len necelá polovica opýtaných v prieskume uviedla, že by chceli mať potvrdený príjem žiadateľa o pôžičku.
Prieskum ďalej ukázal, že Slováci by boli prísnymi, ale na druhej strane aj lacnými veriteľmi. Na otázku, koľko by chceli naspäť navyše za pôžičku 4 tis. eur na päť rokov, takmer 20 % opýtaných uviedlo čiastku 500 eur. V prepočte na ročnú percentuálnu mieru nákladov by to znamenalo 4,8 %.
TAB: Koľko by ste požadoval(a) navyše za požičanie čiastky 4 tisíc eur na 5 rokov?
Zdroj: Ipsos, Home Credit
Štyria z desiatich opýtaných by chceli vrátiť navyše sumu medzi 500 a 1 000 eurami. Takúto sadzbu ale v prípade úverov v súčasnosti podľa Home Creditu nikto neposkytuje a je omnoho nižšia ako najlepšie ponuky na trhu.
Ďalšia veľká skupina Slovákov, skoro 16 %, by chcela vrátiť navyše čiastku 1 000 eur. Tu je hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 9,5 %, teda opäť menej ako trh.
Ľudia by sa pokojne spoľahli aj na sľub
Prieskum ukázal aj to, že ako veritelia sú niektorí Slováci neopatrní, pričom nedokážu celkom dobre zvoliť záruky, ktorými by si poskytnutý úver istili. Nájdu sa totiž takí, viac ako 3 %, ktorým by stačilo len čestné slovo dlžníka, že úver vrátia.
Ani nie polovica ľudí by chcela vedieť, či má dotyčný prácu a teda či má ako úver splácať. „Ľudia by sa teda pokojne spoľahli na sľub a vôbec nezisťovali, či im dlžník dokáže ich peniaze vrátiť. Pritom dotaz na to, či ľudia majú príjem, patrí ku kľúčovým informáciám,“ povedal analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
Na druhej strane, 73 % opýtaných by chcelo zmluvu podpísanú u notára. Tretina respondentov by si vypýtala od dlžníka niečo do zálohy.
Na dlžníkov by sme boli tvrdí
Šesť z desiatich veriteľov by problém riešilo maximálne aktívne, to znamená, že by sa zastavili priamo u dlžníka doma a dlh mu pripomenuli. Viac ako polovica Slovákov by dlžníkovi zatelefonovala, vyše 40 percent by sa obrátilo na súd a tretina by využila aj možnosť exekútora. Necelá pätina opýtaných by vzniknutú situáciu riešila cez najbližších príbuzných dlžníka.
TAB: Ako by ste sa zachoval(a), keby Vám dlžník nesplácal úver?
Zdroj: Ipsos, Home Credit
V spomínaných prípadoch riešenia problému cestou súdu a exekútora by Slováci rozhodne nelenili a takto by postupovali v oboch prípadoch v priemere do dvoch mesiacov. Na súd by sa viac ako polovica obrátila už do mesiaca, podobne rýchlo by to bolo aj s exekúciou.
Ľudia by tak boli extrémne oveľa prísnejší a striktnejší ako banky alebo značkové nebankové spoločnosti. „Tak rýchlym riešením dlžných pohľadávok by nedali šancu dlžníkom nájsť si novú prácu alebo zdroj financovania,“ komentoval prieskum analytik Home Credit Michal Kozub.
Prieskum uskutočnila výskumná agentúra Ipsos v polovici novembra minulého roka na reprezentatívnej vzorke populácie 500 respondentov.
