- Podnikam.sk
- Články
- Jednoduché účtovníctvo
- Účtovníctvo
- Ako účtovať
- Povinnosti podnikateľa pri zamestnaní brigádnika alebo prvého zamestnanca
Povinnosti podnikateľa pri zamestnaní brigádnika alebo prvého zamestnanca
Ako zamestnať brigádnika a ako zamestnať zamestnanca v jednoduchom účtovníctve. Povinnosti nového zamestnávateľa.
Prinášame ďalšiu časť z nášho seriálu Jednoduché účtovníctvo za rok 2014 zvládnem sám
Ako zamestnať brigádnika a zamestnanca v jednoduchom účtovníctve
Živnostník Adam Sklár sa potom ako otvoril predajňu a zabehol ju, rozhodol zamestnať brigádnika a prijal ako predavača do predajne študenta.
Okrem spísania dohody treba brigádnika prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Podnikateľ, vyplácajúci zdaniteľný príjem, sa musí zaregistrovať na daňovom úrade.
Nový zamestnávateľ musí sledovať dochádzku
Podľa Zákonníka práce poznáme tri druhy dohôd, na základe ktorých môžu zamestnávatelia zamestnávať fyzické osoby, ktorými potrebujú pokryť úlohy, ktoré nie sú trvalého charakteru a nemôžu na tieto pozície zamestnať zamestnanca na trvalý pracovný pomer.
- Dohoda o vykonaní práce – práca, ktorá je vymedzená výsledkom práce (napr.: upratanie po maľovaní) ; rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nesmie presahovať 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa
- Dohoda o pracovnej činnosti – príležitostná činnosť vymedzená druhom práce (napr.: denné upratovanie – zastupovanie upratovačky počas dovolenky, PN alebo upratovanie raz do týždňa); rozsah práce je najviac 10 hodín týždenne
- Dohoda o brigádnickej práci študentov – tak, ako predchádzajúca dohoda, je uzatváraná na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (napr.: denné upratovanie – zastupovanie upratovačky počas dovolenky, PN alebo upratovanie raz do týždňa); takéto sú povinnosti pri zamestnaní brigádnika:
- uzatvorená môže byť s osobou, ktorá sa považuje za študenta – teda je to študent strednej školy alebo vysokej školy dennej formy vo veku najskôr od 15 rokov, ale až dňom dovŕšenia povinnej školskej dochádzky do 26 rokov (prácu na základe tejto dohody môže študent vykonávať do konca kalendárneho roka kedy dovŕši 26 rokov);
- rozsah práce je najviac 20 hodín týždenne priemerne – priemer sa posudzuje za celú dobu trvania dohody, najviac však za 12 mesiacov.Pozn.: Od 1. júla 2014 došlo k zmene v dohodách vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov a dohodu o pracovnej činnosti je možné uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Osobitne bolo upravené skončenie dohôd, ktoré boli uzavreté pred 1. júlom 2014 tak, že dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti uzatvorené pred 1. júlom 2014 sa skončia najneskôr 30. júna 2015.
Pán Sklár má v úmysle zamestnať brigádnika Vladka Snaživého, ktorý je v študentom tretieho ročníka strednej školy elektrotechnickej a dosiahol tento rok vek 19 rokov. Najprv si ho mimo prevádzky vyskúša – zistí, že vie používať elektronickú registračnú pokladnicu a má čiastočný prehľad o elektroinštalačných materiáloch. Skôr ako nastúpi do zamestnania, musia vybaviť administratívu.
Administratívne formality
V prvom rade musí študent Snaživý predložiť potvrdenie o návšteve školy – je to doklad pre zamestnávateľa, ale aj pre prípadnú kontrolu, počas trvania dohody, alebo aj po jej skončení. Toto potvrdenie vydáva škola študenta.
V prípade, že študent ešte nemá inú dohodu a túto dohodu chce určiť ako odvodovo zvýhodnenú dohodu do sumy 159,-€ musí vypísať zamestnávateľoviOznámenie a čestné vyhlásenie.
V tomto prípade, ak jeho mzda bude nižšia ako 159,-€ zamestnanec – študent Snaživý neplatí (zamestnávateľ mu nezrazí z jeho mzdy) žiadne poistné a zamestnávateľ – živnostník Sklár za neho zaplatí iba úrazové poistenie so sadzbou 0,8 % a garančné poistenie so sadzbou 0,25 % z hrubej mzdy.
V prípade, ak by mzda bola 170,-€, teda by prevýšila sumu 159,-€ o 11,-€ zamestnanec – študent Snaživý platí z rozdielu mzdy a sumy 159,-€, teda z 11,-€ (zamestnávateľ mu zrazí z rozdielu mzdy a sumy 159,-€, teda z 11,-€) poistné:
- na starobné poistenie – sadzba 4 % z VZ,
- na invalidné poistenie – sadzba 3 % z VZ
A zamestnávateľ – živnostník Sklár za neho zaplatí z rozdielu mzdy a sumy 159,-€, teda z 11,-€ poistné
- na starobné poistenie – 14 % z VZ,
- na invalidné poistenie – 3 % z VZ,
- do rezervného fondu solidarity – 4,75 % z VZ,
a z celej sumy 170,-€ poistné
- na úrazové poistenie – 0,8 % z VZ,
- na garančné poistenie – 0,25 % z VZ
Ak by študent Snaživý mal už nejakú inú dohodu, ktorú určil ako odvodovo zvýhodnenú, poistné na vyššie spomínané poistenia platí zamestnanec aj zamestnávateľ z celej sumy hrubej mzdy.
Pozn.: Od 1. januára 2015 sa zvýšila hranica pre uplatnenie odvodovej úľavy z dohody o vykonaní práce študentov na 200 € a súčasne dochádza k jej zjednoteniu pre študentov do 18 rokov a nad 18 rokov.
Ďalším krokom bude podpísanie samotnej dohody. Pri nej treba klásť dôraz na dodržiavanie Zákonníka práce a súvisiacich predpisov – hlavne ide o rozsah pracovnej doby a dodržanie minimálnej hodinovej mzdy v sume najmenej 2,023 € už aj v prípade dohodárov (od januára 2015 je to suma 2,184 €).
Podľa novely zákonníka práce č. 361/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú nasledovné ustanovenia Zákonníka práce:
- § 85 ods. 1 a 2 – definícia pracovného času a doby odpočinku,
- § 90 ods. 10 – čas potrebný na osobnú očistu, ktorý sa započítava do pracovného času,
- § 91 – prestávky v práci,
- § 92 – nepretržitý denný odpočinok
- § 93 – nepretržitý odpočinok v týždni,
- § 94 a § 95 – dni pracovného pokoja,
- § 98 – nočná práca,
- § 119 ods. 1 – minimálna mzda,
- § 144a ods. 1 až 5 – posudzovanie výkonu práce,
- šiesta časť § 146 až § 150 – ochrana práce.
Vyhlásenie o zdanení
Poslednou vecou pred nástupom bude vypísanie Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa predtlače – v ňom si zamestnanec uplatňuje alebo neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane – podľa toho, či má viac zamestnaní. Nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Vladko Snaživý iné zamestnanie nemá, takže si nezdaniteľnú časť základu dane uplatní u pána Sklára.
Vo vyhlásení si zamestnanci môžu uplatniť pri splnení zákonných podmienok aj daňový bonus na dieťa a oznamuje v ňom zamestnávateľovi, či je poberateľom dôchodku. Vyhlásenie zamestnanec aj dohodár podpisuje ku dňu podpísania dohody.
Ďalšie povinnosti zamestnávateľa
- musí saprihlásiť ako zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne
- musí prihlásiť do Sociálnej poisťovne zamestnanca – dohodára Vladka Snaživého deň pred nástupom (10.9.2014), najneskôr v deň nástupu pred začiatkom pracovného času (11.9.2014 pred nástupom Vladka do práce) – Registračný list Fyzickej osoby
Pri tomto prvom prihlásení bude zamestnávateľovi Sociálnou poisťovňou vydané Identifikačné číslo zamestnávateľa (IČZ), ktoré bude používať pri elektronickej komunikácii s poisťovňou. Zmluvu o elektronickej komunikácii vybaví tiež pri tejto prvej návšteve na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na počkanie a zároveň mu vydajú GRID kartu, ktorú bude používať pri prihlasovaní a potvrdzovaní elektronicky odoslaných dokumentov.
- musí sa registrovať na príslušnom daňovom úrade k dani zo závislej činnosti, aj keď túto daň v tomto prípade nebude zrážať. K dani zo závislej činnosti sa musí registrovať každý zamestnávateľ, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu
Študent je vzhľadom k zdravotnému poisteniu poistenec štátu, nemusia sa za neho v prípade dohody odvádzať preddavky na zdravotné poistenie – preto sa ani zamestnávateľ ani študent nemusia prihlasovať do zdravotnej poisťovne. |
---|
A Vladko môže nastúpiť podľa dohody s pánom Sklárom 11.9.2014 popoludní po skončení vyučovania o 15tej – pri príchode a odchode sa zapíše do knihy dochádzky alebo dochádzkového tlačiva (jeho forma nie je určená).
Evidencia pracovného času dohodárov
V Zákonníku práce je povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti s tým, že evidencia sa má viesť tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.
Novela zároveň zaviedla zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu vykonanej práce aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala (zamestnávateľ nemá povinnosť zaznamenať samotný začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce).